Je dôvod sa obávať hrozieb z minulosti ?

 

Je dôvod sa obávať hrozieb z minulosti ?

V slovenskej spoločnosti a v celej Európe v posledných rokoch azda najviac rezonuje téma bezpečnosti. Cítiť sa bezpečne je prirodzená potreba každého človeka. Bezpečie je predpokladom slobodného života, pracovného či osobného. Hrozby pre takéto bezpečie sa v posledných rokoch objavili rôzne. Venujme sa však nateraz len jednej, hrozbe vojny v dôsledku obrody fašizmu.

Hrozba vojny neprichádza z ničoho nič. Dávno pred jej rozhorením sa objavujú indície, ale hlavne má svoje logické príčiny. Pre slovenskú spoločnosť je veľkým nešťastím, že im zodpovedajúcu pozornosť začne venovať príliš neskoro. Až keď sa začnú v médiách, či na sociálnych sieťach objavovať drastické dôsledky reálnej vojny v našej blízkosti, prichádza prebudenie a s ním aj strach. Až keď je tlak na ohrozenie bezpečnosti až príliš reálny. Bežnému človeku nemožno zazlievať, že si za to môže len sám. Hlavná zodpovednosť je na pleciach politických špičiek a predstaviteľov štátu. To oni majú v rukách všetky informačné zdroje a mocenské nástroje. No a v záujme nás občanov je pýtať sa, či ich využívajú správne? Či správne analyzujú prichádzajúce signály a na základe toho, či prijímajú správne opatrenia? Či tak robia v záujme Slovenska a jeho občanov? Našou zodpovednosťou je to od nich žiadať, aby skladali účty za dôveru, ktorú sme na nich delegovali. Našou zodpovednosť je nemlčať, ak je zjavné, že pre bezpečnosť robia málo. A robíme tak?

Poďme sa však trochu venovať základným príčinám, prečo sme sa do súčasného stavu dostali. Mladším generáciám môže byť čudné, že sa vrátime takmer 100 rokov späť, pretože oni to majú z objektívnych dôvodov navnímané inak, alebo vôbec. Pre logické pospájanie všetkých súvislostí je to ale nevyhnutné.

Dvadsiate storočie postupne ukončilo kolonizovanie krajín „tretieho sveta“ štátmi „kolektívneho západu“. Tým samozrejme stratili významné zdroje svojho bohatstva.

Dvadsiate storočie ale ľudstvo zachvátili aj dve strašné svetové vojny, ktoré okrem iného tiež treba vnímať ako snahu nielen zlikvidovať, či podmaniť si iné národy, ale predovšetkým bohatnúť lúpením a privlastňovaním si cudzích zdrojov. Tá prvá v rokoch 1914 – 1918 zásadným spôsobom zmenila architektúru Európy. Súčasne však svojimi devastačnými hospodárskymi a ľudskými dôsledkami zasiala semiačko pre veľkú hospodársku krízu, ktorá sa naplno prejavila koncom dvadsiatich rokov minulého storočia. Dôsledky tej druhej sa však prejavujú dodnes.

V porazenom a hospodársky oslabenom Nemecku po 1. svetovej vojne vzniklo podhubie pre vysokú hyperinfláciu. V roku 1923 sa prvý krát objavilo meno Adolf Hitler v spojitosti s neúspešným pokusom o puč v Mníchove. Oslabovanie ekonomiky a veľká kríza spôsobili narastajúcu nespokojnosť obyvateľstva. Dôsledkom bol výsledok volieb v roku 1932, kedy sa k moci dostala fašistická strana NSDAP, čo sa ukázalo ešte väčšou hrozbou, ako bol kolonializmus. Následne v januári 1933 bol prezidentom Hindenburgom Hitler vymenovaný za nemeckého kancelára. Premenou republiky na nacistickú „tretiu ríšu“ bol nastolený krutý teror voči všetkým odporcom nacistickej politiky. V roku 1935 Nemecko zahájilo novú éru expanzie. V rozpore so zmluvami po skončení 1. svetovej vojny zrušilo medzinárodné záväzky, opäť bolo k Nemecku pripojené Sársko a v roku 1938 tiež Sudety a Rakúsko vykonaním takzvaného „anschlussu“. Ako výsledok Mníchovskej dohody podpísanej 30. septembra 1938 medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom bol v marci 1939 vytvorený Protektorát Čechy a Morava. Táto dohoda dostala tiež prívlastky ako „Mníchovský diktát“ alebo aj „Mníchovská zrada“. Francúzsko a Spojené kráľovstvo sa týmto aktom usilovali vyhnúť sa vojne s Nemeckom. Nevyhli sa. O rok neskôr, 1. septembra 1939 napadnutím Poľska Nemeckom vypukla 2. svetová vojna.

Nacistické Nemecko so svojou fašistickou ideológiou nadradenosti a nenávisti napáchalo počas 2. svetovej vojny veľa strašných zločinov vrátane genocídy a útlaku iných, predovšetkým slovanských národov, ktoré nesmú byť zabudnuté. Fašizmus síce bol za cenu viac ako 60 miliónov ľudských životov a obrovských materiálnych, kultúrnych a duchovných škôd porazený, no nebol zlikvidovaný. Táto skutočnosť žiaľ bola v povojnovom období v Slovanskom svete podceňovaná. Naopak, štáty Kolektívneho západu ju premyslene implementovali do nových foriem snahy o ovládnutie Slovanského sveta. Sú známe príbehy významných predstaviteľov fašistického Nemecka, ktorí v západnom svete dostali priestor pre svoje nové uplatnenie.

Pri výročiach víťazstva nad fašizmom si uctievame jeho obete, avšak odkaz obetí a bojovníkov proti fašizmu by nás mal sprevádzať každý deň, keď sa prebúdzame do slobodného mierového rána. Hlavní nositelia zlovestnej fašistickej ideológie boli Norimberským procesom od novembra 1945 do októbra 1946 súdení a odsúdení, no mnohým sa pred spravodlivým stíhaním podarilo utiecť. A nie len to. Našlo sa dosť ochotných im pomáhať a naberať novú silu.

Je namieste otázka, prečo Nemecko bolo kľúčovou príčinou rozpútania dvoch svetových vojen? Je predsa dostatok historických dokumentov, ktoré definujú príčiny a dávajú aj odpovede na túto otázku. Je však namieste aj iná otázka. Prečo bolo Nemecku po porážkach v dvoch svetových vojnách opäť dovolené porušiť dohody? Prečo mu bolo v rozpore so Záverečným protokolom Postupimskej konferencie z roku 1945 opäť umožnené realizovať militantnú a nátlakovú politiku. Ak sa obmedzíme len na aktuálnu súčasnosť, ktorá je samozrejme vyvrcholením procesu, ako je možné, že nemecký kancelár Friedrich Merz môže s takou ľahkosťou hroziť Slovensku, že ak sa bude naďalej odkláňať od spoločného smerovania Európskej únie, môže prísť o prístup k fondom EÚ? Túto vyhrážku vyslovil v spojitosti so schvaľovaním 18. balíka sankcií proti Rusku. Nie sú tu viditeľné určité paralely diktovať iným národom, ako tomu bolo aj pred druhou svetovou vojnou zo strany fašistického Nemecka?

Tu je možno vhodné malé odbočenie.

Vytvorenie Európskej Únie bolo len krycím manévrom ako kolonizovať
strednú a východnú Európu, tzv. "postsocialistické štáty". Toľko
ospevované "dobiehanie Západu" bola a je len rozprávka pre naivných
liberálnych hlupáčikov, ktorí sa stali pre ten Západ len užitočnými
idiotmi, mnohí z nich dobre zaplatení západným kapitálom, aby oklamali
vlastných spoluobčanov (ako Havel, Schwarzenberg, Mikloš, Dzurinda
atď...).

V plánoch Západu nikdy nebolo, aby sme ich ekonomicky dobehli. Západné štáty prišli po 2. svetovej vojne o svoje stáročia budované kolónie v Afrike a v Ázii, ktoré storočia vyciciavali a na ich úkor si zvyšovali svoju životnú úroveň. Po národnooslobodzovacích bojoch v Indočíne a v Afrike v 50-tych a
60-tych rokoch 20. storočia o tieto svoje kolónie prišli a to zahájilo
sériu ekonomických kríz v Západnej Európe, ktoré sa riešili čoraz
väčším tlačením ničím nekrytých papierových peňazí, zrušením zlatého
štandardu a zadlžovaním Západných štátov. Po páde komunizmu si však Západné štáty uvedomili, že je zbytočné mať kolónie na druhom konci sveta, keď ich môžu mať hneď za hranicami v bývalých SOCIALISTICKÝCH štátoch... ZÁKLADNÝM ZNAKOM každej kolónie je TO, že ZISKY Z KOLÓNIE SA VYVÁŽAJÚ ZA HRANICE !!! a zvyšujú životnú úroveň krajiny, ktorá kolonizuje... Nebola EURÓPSKA ÚNIA vytvorená Západom okrem iného aj ako NÁSTROJ SPRAVOVANIA A DOHĽADU "Západu" nad svojimi KOLÓNIAMI V STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPE ?! Skúste hľadať odpoveď aj sami.

Slovensko sa však v tejto situácii neocitlo náhodne. Ožívanie fašizmu, či skôr neofašizmu v rôznych podobách je v posledných desaťročiach možné pozorovať vo viacerých európskych krajinách. Podhubie tomu vytvára nestabilita a nejednotnosť väčšinou koaličných vlád, rôzne ekonomické a politické krízy a tiež nedôvera verejnosti k demokratickým princípom. Pre štáty Kolektívneho západu vo vzťahu k Slovanskému svetu a predovšetkým k Rusku dominuje nový prvok. Keďže priama vojenská konfrontácia ani Napoleona ani Hitlera nebola úspešná, je uplatňovaná nová forma pokusu o ovládnutie tohto priestoru.

• Zlikvidovanie jednoty Slovanského sveta odpútaním satelitov od Ruska rozpadom Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy a ich postupné dostávanie pod vplyv a hlavne do závislosti od krajín západnej Európy;

• Zástupná vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá má Rusko vojensky oslabiť a vyčerpať a súčasne prehĺbiť nenávisť zo strany niekdajších spojencov;

• Ekonomicky sankčným spôsobom Rusko oslabiť a vyvolať tak vnútorné pnutie v spoločnosti a vlnu odporu;

• Pokúsiť sa na základe tohto vývoja o zmenu režimu ochotného so Západom rokovať podľa jeho podmienok.

Poznámka: Ekvivalentný scenár bol aplikovaný v menšom rozsahu pri rozpade bývalej Juhoslávie a vojne na Balkáne v 90. rokoch.

Fašizmus má podľa rôznych autorov rozličné podoby a je možné ho preto dnes identifikovať v mnohých štátoch. Vo všeobecnosti však možno povedať, že ide o rôzne formy násilia proti demokratickým slobodám. To neplatí len v národných štátoch. Dnes je tento trend výrazne prítomný aj v samotnej Európskej únii, predovšetkým voči malým a hlavne neposlušným. Je teda dôvod sa obávať tohto trendu? Je, pretože v slovenskej spoločnosti sme sa už dostali do stavu, kedy sú odvážlivci poukazujúci na nebezpečné dôsledky popísaného stavu často označovaní za nebezpečných extrémistov a treba sa s nimi vysporiadať. Možno preto majú mnohí strach sa k inému názoru vychádzajúcemu z objektívnej pravdy priznávať. Naši predkovia našli odvahu a odhodlanie sa v Slovenskom národnom povstaní vzoprieť ponižovaniu a zotročovaniu aj za cenu vlastných životov aby sme mohli žiť v mieri a slobodne. V mieri zatiaľ ešte stále žijeme, ale žijeme aj v slobode? Aj v Slovenskom národnom povstaní boli medzi Slovákmi kolaboranti s fašistami, pretože si mysleli, že im to zaistí budúcnosť. Ich naivita bola prevalcovaná realitou. Dnes má každý možnosť sa rozhodnúť akú budúcnosť sebe aj svojim potomkom chce pripraviť. Ani dnes sa to nezaobíde bez odvahy a odhodlania. Treba sa len rozhodnúť.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto témy je aj NATO. O tom však bude samostatný článok.

Autor :Pavel Marko

Prezident Únie vojnových veteránov SR, člen Ústrednej rady SZPB

Sankcie EÚ proti Rusku: Kto ich naozaj zaplatil?

                                       Sankcie EÚ proti Rusku: Kto ich naozaj zaplatil?
                                                Dušan Striž z  Národnej Koalície / NEKA

Západné sankcie proti Rusku? My si nimi ničíme vlastnú krajinu.
Dušan Striž, Národná koalícia / NEKA

Keď sa zavádzali sankcie proti Rusku, hovorilo sa, že to má zastaviť vojnu a uškodiť ruskej ekonomike. Dobre znie, nie? Lenže dnes už vieme jedno – tieto sankcie viac ubližujú nám ako Rusku. A hlavne – ničia slovenské firmy, slovenské pracovné miesta a slovenské domácnosti.

Pozrime sa, čo to všetko vlastne prinieslo:

---

Ropa – Rafinéria Slovnaft bola zvyknutá na ruskú ropu. Teraz je problém vôbec zohnať vhodnú náhradu. Ceny benzínu a nafty stúpli. A to všetko cítime každý deň pri tankovaní.

Uhlie – Lacné ruské uhlie zmizlo, teplárne zdraželi. A hádajte, kto to zaplatil? No predsa my všetci – na účtoch za teplo.

Plyn – Boli sme závislí od ruského plynu, lebo bol lacný a dostupný. Teraz platíme viac, dodávky sú neisté a alternatívy sú drahšie. Výsledok? Vyššie náklady pre domácnosti aj priemysel.

Jadrové palivo – Naše elektrárne idú na ruské palivo. Ale Brusel hovorí: prestaňte ho kupovať. A čím ho nahradiť? Nie je čím. A ak je, je to drahšie a technicky komplikované.

Obchod a export – Mnohé slovenské firmy prišli o ruský trh. Chemický priemysel, strojárstvo, poľnohospodári – všetci utrpeli straty. A nové trhy? Kde? Nie sú.

Suroviny a materiály – Drevo, kovy, chemikálie... čo sme predtým brali z Ruska, dnes zháňame drahšie odinakiaľ. To zvyšuje ceny výrobkov a znižuje konkurencieschopnosť našich podnikov.

Doprava a logistika – Zákazy pre ruské dopravné firmy spôsobili meškania a zdražovanie tovarov. Na to doplácajú výrobcovia aj spotrebitelia.

Technológie a investície – Slovenské firmy stratili možnosť podieľať sa na investíciách, výskume, vývoze technológií. Rusi si našli náhradu. A my? My sme sa sami odstavili.

---

A aký je výsledok?

- Menej exportu.
- Draho za energie.
- Rekordná inflácia.
- Firmy prepúšťajú.
- Ľudia majú hlbšie do vrecka.
- Ekonomický rast sa spomalil.

---

Tak sa pýtam: komu to vlastne prospieva? Lebo Slovákom určite nie.

Rusko si našlo cesty, ako sankcie obísť. My sme si len strelili do vlastnej nohy. A bežní ľudia to platia. Na pumpách, na účtoch, v obchodoch, aj na výplatných páskach.

Nie je normálne, že si EÚ pod zámienkou solidarity ničí vlastnú ekonomiku. Slovensko potrebuje zdravý rozum, nie slepú poslušnosť Bruselu.

Sfunkčnenie referenda a výhody pre Slovákov

 

Sfunkčnenie referenda

Sfunkčnenie referenda je háklivá téma pre niektorých politikov, ktorí pred voľbami sľubovali, že sa jej budú venovať, no konkrétne riešenia stále chýbajú. Počas volebnej kampane sme od mnohých politikov počúvali prísľuby o sfunkčnení referenda, zavedení trestnoprávnej zodpovednosti politikov a ďalších opatreniach, ktoré mali priniesť viac demokracie a spravodlivosti. Po voľbách sa však tieto témy vytratili z verejnej diskusie. Prečo? Boja sa niektorí politici odovzdať viac moci občanom? Alebo naozaj nevedia, ako nastaviť referendum tak, aby bolo funkčné?

Ako strana Národná koalícia/NEKA, ktorej poslanci sú súčasťou vládnej koalície, nechceme útočiť na našich partnerov. Naopak, rozumieme, že ide o zložitú tému, ktorá si vyžaduje odborné a zodpovedné riešenia. Ak má ktokoľvek v koalícii alebo parlamente pocit, že sfunkčnenie referenda je problematické, radi ponúkneme naše skúsenosti a návrhy.

Prečo je referendum stále nefunkčné?

• Nerealisticky vysoké kvórum: Súčasné kvórum je nastavené tak vysoko, že je takmer nemožné dosiahnuť platnosť referenda.
• Chýbajúce jasné pravidlá: Neexistujú jednoznačné pravidlá, ktoré by zabezpečili záväznosť výsledkov referenda a ich rešpektovanie zo strany štátnych orgánov.
• Zložitý proces prípravy: Schvaľovanie otázok je komplikované a často vedie k právnym sporom.
• Nízka informovanosť verejnosti: Zložitá administratíva a nedostatočné informácie odrádzajú občanov od účasti.

Ako by referendum mohlo fungovať lepšie?

V strane Národná koalícia/NEKA sme pripravení ponúknuť konkrétne riešenia:

• Zníženie kvóra na rozumnú úroveň, aby hlas občanov mal reálnu váhu.
• Povinná kontrola otázok Ústavným súdom ešte pred vyhlásením referenda.
• Zabezpečenie záväznosti výsledkov referenda v kľúčových otázkach.
• Zavedenie elektronických podpisov a možnosti online hlasovania pre vyššiu účasť.
• Zlepšenie informovanosti a vzdelávania občanov o význame a pravidlách referenda.

V Národnej koalícii/NEKA sme pripravení pomôcť, pretože si zakladáme na odbornosti, skúsenostiach a reálnych riešeniach. Ak má ktokoľvek v koalícii záujem začať túto tému riešiť alebo potrebuje pomoc s nastavením funkčného referenda, sme pripravení poradiť, spolupracovať a posunúť túto tému vpred – v prospech všetkých občanov Slovenska. Chceme, aby sa sľuby občanom konečne stali realitou a aby Slovensko bolo skutočne demokratickou krajinou, kde hlas ľudu niečo znamená.

Aké výhody by prinieslo sfunkčnenie referenda?

Sfunkčnenie referenda – jeho reálna dostupnosť a vynútiteľnosť výsledkov – by prinieslo občanom Slovenska viacero konkrétnych výhod:

1. Priama účasť na rozhodovaní: Občania by mohli priamo ovplyvňovať zásadné rozhodnutia v štáte, nielen cez voľby, ale aj konkrétnym hlasovaním o otázkach verejného záujmu. Referendum umožňuje vyjadriť názor bez sprostredkovania politikmi, čo zvyšuje pocit zodpovednosti a angažovanosti.
2. Vyššia legitimita rozhodnutí: Rozhodnutia prijaté v referende majú väčšiu legitimitu, pretože odrážajú priamu vôľu občanov, nie kompromisy politických strán či záujmových skupín. To môže viesť k väčšej dôvere v politický systém a štátne inštitúcie.
3. Väčšia kontrola nad politikmi: Referendum je účinný nástroj, ktorý umožňuje občanom vyvodiť zodpovednosť voči voleným zástupcom, prípadne ich odvolať alebo zmeniť smerovanie politiky, ak stratili dôveru verejnosti. Je to nenásilný spôsob, ako politikom povedať: „Dosť! Nesúhlasíme s tým, čo robíte, a kam vediete Slovensko!“
4. Podpora verejnej diskusie: Príprava a realizácia referenda zvyšujú záujem o politické dianie, podporujú diskusiu v médiách a medzi občanmi, čím prispievajú k väčšej informovanosti a vzdelanosti spoločnosti.
5. Rovnováha demokracie: Priama demokracia cez referendum dopĺňa zastupiteľskú demokraciu a umožňuje občanom spolurozhodovať o otázkach, ktoré ich priamo ovplyvňujú (napr. nezmyselná výstavba elektrární, investície typu Šurany či iné projekty, ktoré viac škodia, ako prinášajú úžitok). Občania tak môžu korigovať alebo dopĺňať rozhodnutia parlamentu, pretože Slovensko je domovom Slovákov a oficiálne uznaných národnostných menšín.
6. Právna záväznosť: Platné referendum má právne účinky a štátne orgány sú povinné jeho výsledky rešpektovať a realizovať. Sfunkčnenie referenda by dalo občanom väčšiu moc nad smerovaním krajiny.

Za ochranu slobody slova a prejavu alebo Danny Kollar ani žiadny bloger do väzby nepatrí.

                                              

                                                               Petícia určená GP SR:

Predmet: Za ochranu slobody slova a prejavu alebo Danny Kollar ani žiadny bloger do väzby nepatrí.

My, občania SR týmto dôrazne odmietame akékoľvek obmedzovanie slobody slova a prejavu zneužívanim prostriedkov trestného práva. Žiadame Generálnu prokuratúru, aby v rámci svojich kompetencií preverila postup orgánov činných v trestnom konaní vo veci Daniela Bombica, blogera známeho ako Danny Kollar a prijala príslušné kroky, chrániac ústavné hodnoty slobody prejavu ako zásadný znak demokratickej spoločnosti. Našu petíciu odôvodňujeme tým, že.

1. Ústavný súd ako aj ESĽP v posledných rokoch viackrát rozhodli v prípade slovenských občanov o nezákonnosti a neústavnosti rozhodnutia o väzbe, ako aj trestného stíhania vôbec,

2. Touto petíciou sa nezasahuje do nezávislosti OČTK ani súdov, ale žiaľ, v minulosti sme boli svedkami zlých rozhodnutí slovenských súdov a máme za to, že nesprávne a nezákonne rozhodli aj v tejto veci, ak začali trestné stíhanie a uvalili väzbu na najznámejšieho politického blogera Slovenska,

3. Demokracia (o ktorej veríme, že ju máme) musí vydržať aj prejavy a výroky, ktoré možno časť spoločnosti šokujú a urážajú, ale práve politický prejav by mal stáť na stupni ochrany najvyššie zo všetkých druhov prejavov, pričom nie je dôležité, či autor autor vzbudzuje u verejnosti - alebo dokonca OČTK sympatie alebo nesympatie

4. A máme za to, že aj keby jeho vyjadrenia a vyhlásenia boli urážlivé, ironické a obsahovali satiru a iróniu, nemôžu byť vnímané ako pokus o podnecovanie nenávisti (z rozsudku ESĽP 10692/09)

5. V danej veci nebol vykonaný test potenciálu vyhlásení vyvolať akékoľvek škodlivé následky s náležitým ohľadom na politické a sociálne pozadie, ako to požaduje judikatúra ESĽP pri skúmaní dôvodnosti trestného stíhania

6. A takýto zásah - teda vôbec trestné stíhanie ako také a prostriedok ultima ratio - nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Záverom uvádzame, že Danny Kollar - ako najznámejší politický bloger Slovenska - určite nevyvoláva v každom sympatie. Ale demokracia - a verejná diskusia, ktorá k nej nepochybne patrí - nemôže byť len o ochrane prejavov, s ktorými súhlasíme a ktoré v nás vyvolávajú sympatie. Požadujeme preto, aby GP SR v rámci svojich právomocí preverila doterajší postup trestného stíhania a dôvodnosti väzby Dannyho Kollara, čo by malo viesť k jeho prepusteniu z väzby.

Link na stiahnutie petičneho hárku

 

Takto vyzerá sloboda podľa progresívcov a EU ?

 

Progresívne prepojenia a milióny z EÚ: VIGILANT a boj proti dezinformáciám pod rúškom cenzúry

V poslednom čase sa na Slovensku opäť rozvírila diskusia o kontroverzných projektoch, ktoré pod rúškom boja proti dezinformáciám ohrozujú slobodu slova a súkromie občanov. Projekt VIGILANT, financovaný Európskou úniou, je toho najnovším príkladom. Spája v sebe firmy, politické elity a technológie, ktoré majú potenciál vytvoriť orwellovský systém kontroly – a to všetko pod zámienkou ochrany demokracie. Pozrime sa, kto za tým stojí, ako sú prepojení a kam tečú peniaze.

Gerulata a jej škandál: Od špehovania k EÚ fondom

Pamätáte si na firmu Gerulata a jej AI na špehovanie sociálnych sietí a cenzúru, ktorú si zaplatila bývalá vláda? Tento škandál, ktorý odhalil zneužitie technológií na monitorovanie občanov, otriasol verejnou mienkou. Ficovci síce zmluvu s Gerulatou rozviazali, no firma, spojená s Trnkom mladším, sa nestratila. Dnes je Gerulata súčasťou veľkých projektov EÚ zameraných na boj proti "dezinformáciám", v ktorých sa točia milióny. Spolu s ňou sú do týchto iniciatív zapojené aj Globsec, známy think-tank s blízkosťou k progresívnym elitám, a malá slovenská firma Kempelenov inštitút inteligentných technológií (Kinit).

Kinit a 11 miliónov od EÚ: Kto na tom zarába?

Kinit, ktorý je v centre projektu VIGILANT, získal od Európskej únie 11 miliónov eur na vývoj umelej inteligencie zameranej na "zlepšenie overovania faktov a auditu sociálnych sietí". Tento projekt, prezentovaný ako ochrana pred dezinformáciami, však vyvoláva vážne obavy o slobodu slova. Kto stojí za Kinitom? Medzi kľúčovými osobami je Michaela Benedigová, bývalá poradkyňa bratislavského primátora Matúša Valla, ktorý sám podporuje progresívne idey. Ďalej tu máme Luntera mladšieho, syna banskobystrického župana, spolu s CEO Esetu a CIO Tatra Banky – mená, ktoré naznačujú prepojenie na technologickú a politickú elitu Slovenska.

Samotný VIGILANT (dostupný na webe vigilantproject.eu) združuje organizácie z viacerých krajín, no slovenské zastúpenie je obzvlášť výrazné. Kinit, Gerulata a Globsec tvoria trojicu, ktorá má pod palcom vývoj technológií na kontrolu obsahu na sociálnych sieťach. Kinit na svojej stránke (kinit.sk/sk/lorai-kinit-vstupuje-do-novej-ery/) oslavuje vstup do "novej éry" AI, no otázka znie: akú cenu zaplatíme za túto "novú éru"?

Progresívne prepojenia a politická podpora

Projekt VIGILANT nie je len o technológiách – je hlboko prepojený s politickými štruktúrami. Zapojenie Druckerovho ministerstva školstva, ktoré pokračuje v "dúhových stopách" svojich predchodcov Gröhlinga a Bútoru, naznačuje, že ide o širší progresívny plán. Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas-SD) podporuje iniciatívy, ktoré sú v súlade s liberálnymi hodnotami, vrátane financovania mimovládok spojených so Sorosovou sieťou. Tieto prepojenia vyvolávajú otázky o nezávislosti projektu a jeho skutočných cieľoch.

Matúš Vallo, bratislavský primátor a bývalý šéf Benedigovej, sa dokonca zúčastnil na slávnostnom launche projektu VIGILANT ako jeden z rečníkov. Jeho prítomnosť je čerešničkou na torte, ktorá podčiarkuje progresívne tendencie celého projektu. Vallo, známy svojimi liberálnymi postojmi, je symbolom moci, ktorá sa snaží pretláčať svoje idey cez technologickú kontrolu.

Financovanie a mocenské záujmy

Celková suma 11 miliónov eur, ktorú EÚ vyčlenila pre Kinit, je len časťou širšieho balíka na boj proti dezinformáciám. Tieto prostriedky však nesmerujú len na vývoj technológií – financujú aj sieť prepojených aktérov, ktorí majú politické a ekonomické záujmy. Globsec, ktorý je dlhodobo kritizovaný za svoje väzby na Západ a NATO, profituje z týchto projektov, zatiaľ čo Gerulata, napriek svojej škandalóznej minulosti, dostáva druhú šancu pod krídlami EÚ. Prepojenia na Druckerovo ministerstvo a Vallovu administratívu naznačujú, že ide o koordinovaný plán, ktorý má podporu na najvyšších úrovniach.

Boľševické tendencie a ohrozenie slobody

Každý, kto pozná boľševické tendencie progresívcov, sa z tohto vývoja nemôže tešiť. VIGILANT a podobné projekty nie sú len o overovaní faktov – sú nástrojom na kontrolu verejnej mienky a potláčanie nepohodlných hlasov. Umelá inteligencia, ktorá má "auditovať" sociálne siete, môže ľahko skĺznuť do cenzúry a obmedzovania slobody slova. Keď k tomu pridáme politické prepojenia – od Benedigovej a Valla cez Luntera až po Druckerovo ministerstvo – je jasné, že nejde o nezávislú iniciatívu, ale o mocenský projekt.

Záver: Kam smerujeme?

Projekt VIGILANT je varovným signálom. Za 11 miliónmi eur z EÚ sa skrýva sieť prepojených aktérov – Gerulata, Kinit, Globsec, Druckerovo ministerstvo a Matúš Vallo – ktorí spoločne budujú systém, ktorý má potenciál ohroziť základné slobody. To, čo je prezentované ako boj proti dezinformáciám, môže v skutočnosti slúžiť na posilnenie progresívnej agendy a kontrolu nad občanmi. Ak sa tento trend nezastaví, Slovensko sa môže ocitnúť v ére, kde sloboda slova a súkromie budú len prázdnymi slovami. Je čas, aby sme sa zamysleli, komu skutočne slúžia tieto milióny a akú cenu za ne zaplatíme.

VIGILANT projekt

Každý zákon, ktorý oberá ľudí o možnosť brániť sa, je zlý zákon

---

Skrátenie pripomienkového konania: Oberá štát ľudí o možnosť brániť svoje prostredie

Výstavba veterných elektrární na Slovensku je čoraz častejšou témou verejnej diskusie. Zatiaľ čo investori a štát zdôrazňujú potrebu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, obyvatelia dotknutých lokalít často nesúhlasia s projektmi, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich životné prostredie, zdravie či krajinný ráz. Doteraz mali občania a samosprávy viacero zákonných možností, ako sa brániť, no najnovšie zmeny v legislatíve tento priestor značne obmedzujú.

Ako sa môžu ľudia brániť proti výstavbe veterných elektrární?
Podľa platných zákonov existuje viacero spôsobov, ako môžu občania ovplyvniť alebo zastaviť výstavbu veterných parkov:

• Účasť v procese EIA: Každý projekt musí prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), kde sa verejnosť a samosprávy môžu vyjadriť, podávať pripomienky a žiadať úpravy alebo zamietnutie zámeru. V rámci správneho konania je možné podať aj odvolanie.
• Petície a občianske iniciatívy: Občania môžu organizovať petície podľa zákona o petičnom práve a žiadať odmietnutie výstavby v konkrétnej lokalite. Petície môžu byť adresované ministerstvu, stavebnému úradu alebo samospráve.
• Zapojenie samosprávy a územné plány: Obce môžu upraviť územné plány tak, aby vylúčili výstavbu veterných elektrární na svojom území, alebo na verejných zasadnutiach vyjadriť nesúhlas s projektom.
• Odvolania a správne konania: Počas povoľovacích procesov majú občania a dotknuté subjekty právo podávať odvolania a žiadať prešetrenie rozhodnutí úradov.
• Využitie hygienických a environmentálnych limitov: Napríklad môžu poukázať na požiadavku minimálnej vzdialenosti elektrární od obývaných území.

Tieto nástroje v minulosti neraz viedli k tomu, že projekty boli upravené, pozastavené alebo úplne zamietnuté na základe verejného nesúhlasu či petícií.

Novela z dielne MŽP: Skrátenie pripomienkového konania
Ministerstvo životného prostredia presadilo zmenu, ktorá zásadne obmedzuje možnosti verejnosti brániť svoje záujmy. Pri strategických investíciách, kam patria aj veterné elektrárne, bola lehota na podávanie pripomienok skrátená na iba 5 dní. Kým štandardne mali občania a samosprávy aspoň 10 pracovných dní na vyjadrenie, teraz majú často len pár dní, čo je pri takýchto komplexných a zásadných projektoch extrémne krátky čas.

Ministerstvo tento krok odôvodňuje potrebou urýchliť povoľovacie procesy a predísť hospodárskym škodám. V praxi to však znamená, že dotknutí obyvatelia, samosprávy aj odborníci majú príliš málo času na oboznámenie sa s návrhom a podanie pripomienok. Skrátené konanie výrazne obmedzuje verejnú diskusiu, transparentnosť a schopnosť občanov efektívne obhajovať svoje práva a záujmy.

Každý zákon, ktorý oberá ľudí o možnosť brániť sa, je zlý zákon
Základným princípom demokratického právneho štátu je ochrana práv občanov a ich možnosť brániť sa proti zásahom do ich života, majetku a prostredia. Každý zákon, ktorý ľuďom túto možnosť berie alebo ju zásadne obmedzuje, je zlý a nemal by byť prijatý. Takéto právne normy idú proti podstate demokracie a právneho štátu – idú proti ľuďom.

Keď štát skráti lehoty na pripomienkovanie a obmedzí verejnú kontrolu, oberá občanov o základné práva a robí z verejnej participácie iba formálnu záležitosť. To je cesta k strate dôvery v štát a k oslabeniu demokracie.

Kým doteraz mali ľudia na Slovensku viacero možností, ako ovplyvniť výstavbu veterných elektrární, skrátenie pripomienkovej lehoty ich šance efektívne sa brániť zásadne znižuje. Každý zákon, ktorý oberá ľudí o možnosť brániť sa, je zlý a nemal by byť prijatý, pretože ide proti samotným občanom. Ak má byť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie naozaj v prospech spoločnosti, musí byť sprevádzaný férovou verejnou diskusiou a rešpektovaním práv občanov.

 

Pandemická zmluva WHO – ktoré strany v tom majú jasno?

Pandemická dohoda Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je ukážkou, ako sa pod zámienkou globálnej solidarity presadzujú mechanizmy, ktoré ohrozujú demokraciu, suverenitu Slovenska a dôveru občanov v riadenie vlastnej krajiny. Zatiaľ čo WHO tvrdí, že dohoda je „nepodstatná“ a nezasahuje do vnútorných záležitostí, realita je znepokojujúca – a pre nás potenciálne nebezpečná.

Strata autonómie a tlak na uniformitu

Dohoda otvára dvere centralizovaným odporúčaniam, ktoré môžu ignorovať špecifiká krajín. Ak WHO navrhne zdieľanie vakcín, sekvencií vírusov, lockdowny či očkovacie stratégie, štáty budú pod tlakom tieto kroky prijať – bez ohľadu na vôľu občanov či lokálne podmienky. Takéto riadenie zvrchu odporuje demokracii a právu národa rozhodovať o sebe.

Posilnenie moci WHO bez dohľadu

Návrh počíta s „Konferenciou zmluvných strán“, ktorá môže meniť pravidlá podľa aktuálnych záujmov. Ak je dohoda „nepodstatná“, prečo potrebuje byrokratickú štruktúru? WHO, ktorá počas COVID-19 opakovane zlyhala v komunikácii, by nemala získať väčšiu moc na úkor vlád. Kto skontroluje jej rozhodnutia? WHO, ktorá je financovaná z členský štát WHO, medzinárodných organizácií (napr. Európska komisia), súkromných nadácií a firiem, medzi ktorými je najväčší darca Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov (Bill & Melinda Gates Foundation) – niekedy až 10–12 % celého rozpočtu WHO, GAVI (Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu), ktorú Gates tiež podporuje, a ďalší ako Wellcome Trust, CEPI a niektoré farmaceutické firmy (napr. GSK, Sanofi). 

Riziko pre menšie štáty

Dohoda môže nútiť štáty zdieľať technológie a údaje, čím posilní nadnárodné farmafirmy. Menšie krajiny ako Slovensko riskujú, že v kríze prídu o zdroje v prospech „globálnych priorít“. V sporoch budú čeliť tlaku veľmocí či vylúčeniu zo spolupráce.

Nedostatok transparentnosti

Proces prijímania dohody sprevádza netransparentnosť. USA, Rusko, Izrael, Poľsko, Taliansko a desiatky krajín sa rokovaní nezúčastnili alebo odmietli hlasovať. Napriek tomu WHO pretláča dohodu ako „nevyhnutnú“. Kde je verejná diskusia? Prečo občania nepoznajú detaily?

SMER-SD: Ochrana národných záujmov

Strana SMER-SD, vedená premiérom Robertom Ficom, sa stavia kriticky k dohode WHO. Fico opakovane upozorňuje, že WHO je pod vplyvom farmaceutických gigantov a dohoda môže slúžiť ich záujmom, nie blahu ľudí. „Slovensko si nenechá diktovať od nikoho, kto ignoruje našu suverenitu,“ vyhlásil Fico, čím zdôraznil potrebu chrániť národné záujmy pred globalistickými tlakmi. SMER-SD žiada, aby akékoľvek medzinárodné záväzky rešpektovali vôľu občanov a boli podrobené verejnej diskusii.

Národná koalícia/Nezávislí kandidáti: Jasné NIE dohode

Strana Národná koalícia/Nezávislí kandidáti (NK/NEKA) zaujala jednoznačné stanovisko proti pandemickej dohode. „Táto zmluva je útok na suverenitu Slovenska a právo našich občanov rozhodovať o svojej budúcnosti,“ . Členovia NK/NEKA odmietajú podpis dohody, kým nebude plne transparentná a podrobená národnej debate. Náš postoj odráža hlbokú nedôveru k WHO a jej netransparentným zámerom. Diktovať si nedáme!

HLAS-SD: Súhlas s dohodou

Strana HLAS, ktorá sa prezentuje ako ochranca slovenských záujmov, v skutočnosti pandemickú zmluvu podporila a minister zdravotníctva Kamil Šaško (HLAS) ju verejne obhajoval. Namiesto jasného postoja na obranu suverenity Slovenska sa HLAS postavil na stranu tých, ktorí sú ochotní odovzdať časť rozhodovacích právomocí do rúk medzinárodnej byrokracie.

Treba sa veci pozerať triezvo 

Pandemická dohoda WHO nie je nevinný dokument, ale riskantný pokus o globálne riadenie. Ohrozuje suverenitu, posilňuje byrokratov a farmafirmy a ignoruje vôľu občanov. 

Žiadajme  verejnú diskusiu a záruky, že o našom zdraví a slobode rozhodneme doma – nie v sálach WHO!