Pápež František a Proroctvo svätého Malachiáša: Posledný pápež pred koncom sveta

 

Pápež František a Proroctvo svätého Malachiáša: Posledný pápež pred koncom sveta?

Smrť pápeža Františka 21. apríla 2025 vo veku 88 rokov vyvolala nielen smútok, ale aj diskusie o starobylom texte známom ako Proroctvo svätého Malachiáša. Podľa neho mal byť František posledným pápežom pred koncom sveta – no dá sa tomuto proroctvu veriť? Pozrime sa na jeho históriu, obsah, kritiku aj reakcie cirkvi, aby sme si urobili vlastný obraz.

Čo je Proroctvo svätého Malachiáša?

Proroctvo svätého Malachiáša je zoznam 112 pápežov, ktorý vytvoril írsky arcibiskup Malachiáš (1094–1148), známy aj ako svätý Malachiáš z Armaghu. Zoznam obsahuje krátke latinské mottá opisujúce každého pápeža od Celestína II. (1143–1144) až po posledného, označeného ako „Petrus Romanus“ (Peter Rímsky). Po ňom má podľa proroctva „mesto na siedmich pahorkoch“ – tradične chápané ako Rím – padnúť a nastúpiť „strašný Sudca“, čo mnohí interpretujú ako posledný súd a koniec sveta. Text končí vetou: „In persecutione extrema S.R.E. sedebit Petrus Romanus, qui pascet oves in multis tribulationibus: quibus transactis civitas septicollis diruetur, et Judex tremedus judicabit populum suum. Finis.“ (Vo veľkom prenasledovaní Svätej rímskej cirkvi bude sedieť Peter Rímsky, ktorý bude pásť ovce uprostred mnohých súžení; po ich skončení mesto na siedmich pahorkoch zanikne a strašný Sudca bude súdiť svoj ľud. Koniec.).

František, 266. pápež, je podľa niektorých interpretácií spájaný s „Petrom Rímskym“. Tieto spojenia sú založené na jeho častom zdôrazňovaní titulu „rímsky biskup“ a na jeho pôvode z Argentíny, ktorá je geograficky vnímaná ako „koniec sveta“. Napríklad autor John Hogue, ktorý sa venuje proroctvám, v knihe The Last Pope: The Decline and Fall of the Church of Rome (1998) uvádza, že František by mohol byť posledným pápežom kvôli jeho pokrokovej teológii a zameraniu na chudobných, čo korešponduje s obrazom „pastiera v súženiach“

Pôvod a autenticita proroctva

Hoci je proroctvo pripisované Malachiášovi, prvýkrát ho zverejnil až v roku 1595 benediktínsky mních Arnold de Wyon v diele Lignum Vitae. To vyvoláva otázky o jeho pravosti – prečo sa dokument objavil až 400 rokov po Malachiášovej smrti? Podľa historických analýz je zoznam presný do obdobia okolo roku 1590, no neskoršie predpovede sú vágne a často spätne prispôsobené udalostiam. Napríklad motto pre Jána Pavla II. (1978–2005), „De Labore Solis“ (Z práce Slnka), bolo interpretované ako odkaz na jeho narodenie počas zatmenia Slnka, no takéto spojenia sú často nútené .

Kritici tvrdia, že proroctvo mohlo byť vytvorené na politické účely. Španielsky dominikán Alfonso Chacón už v 16. storočí poukázal na podozrivú presnosť predpovedí do roku 1590 a ich následnú nejasnosť. Historici z Catholic Encyclopedia, vydanej v rokoch 1907–1914 pod vedením Charlesa G. Herbermanna, ho označili za pravdepodobný podvrh, pravdepodobne vytvorený na podporu kardinála Girolama Simoncelliho počas konkláve v roku 1590. Podľa nich je možné, že autor využil vtedajšie cirkevné spory na ovplyvnenie volieb .

Moderní bádatelia, ako americký historik John Lupia a taliansky odborník na rukopisy Enrico Dotto, podporujú túto teóriu. Lupia v článku pre Catholic Historical Review (2015) uvádza, že absencia zmienok o proroctve pred rokom 1595 a jeho literárny štýl naznačujú, že ide o dielo z konca 16. storočia, nie z 12. storočia. Dotto zasa analyzoval rukopisy a dospel k záveru, že text má znaky renesančnej literatúry, nie stredovekej .

Kto boli kritici?

Kritici proroctva pochádzali z rôznych katolíckych akademických kruhov:

• Arnold de Wyon (Belgičan) – flámsky mních, ktorý proroctvo zverejnil, no jeho pôvod vyvolal pochybnosti.
• Alfonso Chacón (Španiel) – dominikánsky teológ, ktorý už v 16. storočí spochybňoval autenticitu textu.
• Charles G. Herbermann a autori Catholic Encyclopedia (Američania a Európania) – Herbermann, Američan nemeckého pôvodu, viedol tím, ktorý zahŕňal aj britských a nemeckých odborníkov, ako Bernard Jungmann.
• Orestes Brownson (Američan) – katolícky intelektuál 19. storočia, ktorý ho označil za literárny podvod.
• John Lupia a Enrico Dotto (Američan a Talian) – moderní historici, ktorí analyzovali historický kontext a rukopisy.

Postoj cirkvi a teologické interpretácie

Katolícka cirkev k proroctvu nemá oficiálne stanovisko. Niektorí teológovia, ako napríklad americký jezuita Joseph F. Kelly, autor knihy The Oxford Dictionary of Popes (1986), ho odmietajú ako nepodložené a zdôrazňujú, že Cirkev neuznáva súkromné proroctvá ako súčasť oficiálnej náuky. Na druhej strane, autori ako John Hogue tvrdia, že proroctvo môže mať symbolický význam, aj keď nie je autentické. Hogue v rozhovore pre National Catholic Register (2013) uviedol, že Františkova pokroková teológia a zameranie na chudobných by mohli byť znamením „veľkých súžení“, o ktorých proroctvo hovorí .

„Mesto na siedmich pahorkoch“ je tradične chápané ako Rím, no v biblickom kontexte (napr. Zjavenie 17:9) môže symbolizovať aj širší úpadok moci alebo morálky. „Strašný Sudca“ je často interpretovaný ako Boh pri poslednom súde, no bez jasného cirkevného postoja ide o špekuláciu.

Dôkazy a ich rozpornosť

Existujú dôkazy podporujúce obe strany:

• Za pravosť: Niektorí poukazujú na presnosť predpovedí do roku 1590. Napríklad motto pre Urbana VII. (1590), „De rore caeli“ (Z nebeskej rosy), bolo spätne spojené s jeho krátkym pontifikátom (12 dní) a smrťou na maláriu, čo symbolizuje „rosu“ ako chorobu. Františkovo motto „Petrus Romanus“ zasa korešponduje s jeho titulom a pôvodom.
• Proti pravosti: Absencia zmienok o proroctve pred rokom 1595, jeho literárny štýl a vágne predpovede po tomto roku naznačujú, že ide o podvrh. Napríklad motto pre Benedikta XVI. (2005–2013), „Gloria olivae“ (Sláva olív), bolo spätne spojené s jeho mierovými aktivitami (oliva ako symbol mieru), no takéto interpretácie sú často nútené.

Pravda alebo legenda?

Františkova smrť v roku 2025 oživila diskusie o Proroctve svätého Malachiáša. Na jednej strane sú tí, ktorí ho považujú za fascinujúci symbol možného konca čias; na druhej strane historici a teológovia, ktorí ho odmietajú ako renesančný podvrh. Katolícka cirkev zostáva neutrálna, a tak je na každom z nás, aby si vytvoril vlastný názor. Naplní sa Malachiášova predpoveď, alebo ide len o starú legendu? Čas ukáže.

Zdroje:

• Catholic Encyclopedia: 
• John Hogue, The Last Pope: The Decline and Fall of the Church of Rome, 1998: 
• John Lupia, Catholic Historical Review, 2015
• National Catholic Register, rozhovor s Johnom Hogueom, 2013