Má Slovensko zastavovať výstavbu zahraničných reťazcov? Chráňme našu pôdu, ľudí aj ekonomiku!

 

Časť druhá.

Má Slovensko zastavovať výstavbu zahraničných reťazcov? Chráňme našu pôdu, ľudí aj ekonomiku!

Zahraničné obchodné reťazce, ako Lidl, Kaufland či Tesco, sa na Slovensku rozrastajú ako burina – v apríli 2025 už zabrali vyše 260 ha našej ornej pôdy, platia našim ľuďom polovicu toho, čo vo svojich domovských krajinách, a zisky odvádzajú preč, kým nám tu nechávajú nafúknuté HDP bez skutočných peňazí. Má Slovensko právo zastaviť ich rozbehnuté stavby? A nie je najvyšší čas, aby sme chránili našu pôdu, našich ľudí a našu budúcnosť?

Štát má právo zastaviť výstavbu – a mal by to urobiť!

Áno, Slovensko môže zastaviť rozbehnutú výstavbu zahraničných reťazcov, ak porušujú zákony alebo ohrozujú verejný záujem. Podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) môže stavebný úrad zakročiť, ak:

• Výstavba nespĺňa stavebné povolenie – napríklad ak reťazec postaví väčší objekt, než bolo povolené (viac o zákone: https://www.zakonypreludi.sk/zz/1976-50).
• Ohrozuje životné prostredie, zdravie obyvateľov alebo úrodnú pôdu – ak zaberá pôdu bez povolenia, môže byť zastavený podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy (viac o zákone: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-220).
• Porušuje územný plán obce, ktorý určuje, kde sa môže stavať.
  Napríklad, ak Kaufland stavia distribučné centrum pri Seredi a zistí sa, že zaberá 4,7 ha úrodnej pôdy, na ktorej sa roky pestovala pšenica, výstavbu môže zastaviť zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (viac o zákone: https://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-24).

Zahraničné reťazce zaberajú našu pôdu – a ohrozujú sebestačnosť!

Zahraničné reťazce zaberajú našu ornú pôdu, na ktorej by sme mohli pestovať potraviny. Lidl a Kaufland už zabrali vyše 260 ha – to je, akoby zmizlo 260 futbalových ihrísk plných úrodnej pôdy! Napríklad Lidl pri Košiciach postavil predajňu na 5 000 m² pôdy, kde sa predtým pestovali zemiaky, a Tesco pri Nitre zabralo 15 000 m², kde farmári pestovali zeleninu pre miestne trhy. Tieto reťazce nielenže berú pôdu, ale aj vytláčajú slovenské obchody, ako Coop Jednota, ktorá bojuje o prežitie. Podľa údajov Potravinárskej komory Slovenska z roku 2021 tvorili slovenské potraviny v Lidli len 28 % a v Kauflande 40 %. Naše produkty miznú z pultov, a my sa stávame závislými od dovozu. Ako chceme byť sebestační, keď naša pôda mizne pod betónom?

Nízke platy pre Slovákov – polovica toho, čo platia doma!

Zahraničné reťazce zarábajú na Slovensku miliardy, ale našim zamestnancom platia žalostne málo. Napríklad zamestnanec Lidlu v sklade pri Bratislave zarába okolo 900 eur mesačne v hrubom, zatiaľ čo v Nemecku, kde má Lidl sídlo, dostane za tú istú prácu vyše 2 000 eur – viac ako dvojnásobok! (odhad založený na údajoch o mzdách v Nemecku: https://www.destatis.de/EN/Themes/Labour/Earnings). Podobne Tesco, ktoré má sídlo v Británii, platí predavačom v Londýne okolo 2 500 eur mesačne, no na Slovensku ledva 1 000 eur. Naši ľudia v skladoch a predajniach drieť za polovicu platu, zatiaľ čo reťazce si zisky odvážajú preč. Je toto spravodlivé?

Zisky odchádzajú, dane idú do zahraničia – aké výhody z toho máme?

Lidl a Kaufland mali v roku 2023 tržby 3,84 miliardy eur (zdroj: https://www.finstat.sk/analyzy/trzby-obchodnych-retazcov-2023), ale dane zo zisku odvádzajú v Nemecku, kde je daňová sadzba 15 %, zatiaľ čo u nás je 21 %. Slovensko tak prichádza o milióny, ktoré mohli ísť na naše školy, nemocnice či cesty. Napríklad, ak Kaufland zarobí 500 miliónov eur zisku, zaplatí dane v Nemecku – okolo 75 miliónov eur, namiesto 105 miliónov, ktoré by zaplatil u nás. My z toho nevidíme ani cent! A čo je najhoršie? Ich zisky umelo zvyšujú naše HDP – odhadom o 3 % v roku 2023 – a z toho musíme platiť vyššie príspevky do EÚ a na iné záväzky. Takže oni si odvezú zisky, a my tu máme len nafúknuté čísla bez peňazí. Aké výhody z toho máme, Slováci? Naozaj nám stačí pár pracovných miest, keď naša pôda, ľudia a ekonomika trpia?

Právo EÚ nás obmedzuje – ale môžeme bojovať za svoje!

Ako člen EÚ musí Slovensko rešpektovať slobodu usadenia (čl. 49 a 54 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktorá umožňuje zahraničným firmám podnikať u nás (viac o slobode usadenia: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A12008E049). Štát však môže výstavbu zastaviť, ak je to:

• Nediskriminačné: Obmedzenie musí platiť pre všetkých – domáce aj zahraničné firmy.
• Odôvodnené verejným záujmom: Napríklad ochrana pôdy, potravinovej sebestačnosti či podpora domácich podnikov.
• Proporcionálne: Zastavenie musí byť poslednou možnosťou.
  Aj keď nás EÚ tlačí do otvoreného trhu, môžeme bojovať za svoje! Prečo by sme mali obetovať našu pôdu, obchody a sebestačnosť len preto, aby si nemecké či britské reťazce napĺňali vrecká?

Je čas konať – zastavme ich, kým nie je neskoro!

Zastavenie výstavby zahraničných reťazcov by mohlo zachrániť našu pôdu, dať šancu domácim obchodom a posilniť potravinovú sebestačnosť. Slovenské obchody by mohli prežiť, naše potraviny by sa vrátili na pulty a dane by zostali doma. Štát to môže urobiť – a my, Slováci, ho k tomu musíme tlačiť! Pretože ak neurobíme nič, o pár rokov budeme len pobočkou zahraničných gigantov, bez vlastnej pôdy, bez vlastných potravín a bez peňazí. Chceme to dopustiť?
#ChráňmeSlovenské #ZahraničnéReťazce #PotravinováSebestačnosť #Slovensko2025