Obchodné reťazce Lidl a Kaufland: Zaberajú našu pôdu a ničia slovenské obchody – kam to speje?

 Obchodné reťazce Lidl a Kaufland: Zaberajú našu pôdu a ničia slovenské obchody – kam to speje?

Slovensko čelí vážnemu problému, ktorý sa týka nielen našej poľnohospodárskej pôdy, ale aj budúcnosti malých slovenských obchodov a potravinovej sebestačnosti. Obchodné reťazce ako Lidl a Kaufland, ktoré patria nemeckej skupine Schwarz-Gruppe, zaberajú čoraz viac úrodnej pôdy na výstavbu svojich predajní a distribučných centier. Zároveň vytláčajú domáce obchody z trhu a zaplavujú nás zahraničnými potravinami. Je čas sa zamyslieť – za akú cenu nám stoja lacné nákupy?

Koľko pôdy už Lidl a Kaufland zabrali?
K 12. aprílu 2025 odhadujem, že Lidl má na Slovensku 168–169 predajní a Kaufland 80–81 predajní, spolu teda 248–250 predajní. Každá predajňa Lidl má priemerne 1 200–1 500 m² predajnej plochy, Kaufland ako hypermarket 5 000–10 000 m². Ak k tomu prirátame parkoviská a prístupové cesty, jedna predajňa Lidl zaberie približne 5 000 m² a Kaufland až 20 000 m². Spolu tak 169 predajní Lidl zaberá okolo 845 000 m² (84,5 ha) a 81 predajní Kaufland asi 1 620 000 m² (162 ha). To je dokopy 246,5 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorá mohla slúžiť na pestovanie plodín alebo chov zvierat.

A to nie je všetko – distribučné centrá, ako napríklad to v Seredi (Lidl) alebo v Ivanke pri Dunaji (Kaufland), zaberajú ďalšie desiatky hektárov. Napríklad sklad Lidl v Seredi má rozlohu 47 000 m² (4,7 ha) a Kaufland v Ivanke pri Dunaji 12 751 m² (1,3 ha). Ak zohľadníme aj ďalšie sklady (Lidl má centrá aj v Nemšovej a Záborskom), môžeme odhadovať, že spolu s predajňami zabrali Lidl a Kaufland už vyše 260 ha úrodnej pôdy. Pre porovnanie, to je plocha, na ktorej by sa dalo vypestovať obilie pre tisíce ľudí! Slovensko takto stráca cennú pôdu, ktorá je základom našej potravinovej bezpečnosti.

Malé slovenské obchody nemajú šancu
Lidl a Kaufland patria k najväčším hráčom na slovenskom trhu. V roku 2023 Slováci v ich predajniach minuli 3,84 miliardy eur, čím sa stali najziskovejšími reťazcami na trhu. Ich expanzia však má katastrofálne následky pre malé slovenské obchody. Podľa analýz z minulých rokov (napr. FinStat 2021) štyria najväčší hráči – Lidl, Kaufland, Tesco a Billa – ovládajú väčšinu trhu, zatiaľ čo domáce reťazce ako Coop Jednota či menší predajcovia (napr. Fresh) bojujú o prežitie. Herfindahl-Hirschman index (HHI) ukazuje, že trh nie je úplne monopolizovaný (HHI 0,188 v roku 2021), no pre malé obchody je konkurencia takmer neúnosná.

Malé obchody nemôžu súťažiť s cenami, ktoré Lidl a Kaufland dosahujú vďaka obrovskému objemu nákupov a vyjednávacím pozíciám s dodávateľmi. Napríklad v roku 2020 analytici odhadovali, že v hypermarketoch Tesco a Kaufland sa realizuje až 35 % maloobchodného obratu. Malé obchody, ktoré často podporujú lokálnych výrobcov, tak postupne miznú. Príkladom je krach siete Potraviny Kačka v roku 2019, ktorej časť prevádzok pohltila práve konkurencia. Ak tento trend bude pokračovať, Slovensko môže prísť o svoje tradičné obchody, ktoré sú často jediným zdrojom obživy pre rodiny v regiónoch.

90 % zahraničných potravín – kde sú slovenské produkty?
Ďalším vážnym problémom je, že Lidl a Kaufland zaplavujú Slovensko zahraničnými potravinami. Hoci tvrdíš, že až 90 % ich sortimentu tvoria zahraničné produkty, podľa dostupných údajov je situácia o niečo lepšia, no stále alarmujúca. V roku 2021 mal Lidl podiel slovenských potravín na úrovni 28 % a Kaufland 40 %. To znamená, že 72 % potravín v Lidli a 60 % v Kauflande pochádza zo zahraničia. Priemerný podiel slovenských potravín v obchodoch na Slovensku dosiahol v roku 2021 41,4 %, no Lidl je dlhodobo na chvoste rebríčka.

Tieto čísla ukazujú, že zahraničné reťazce uprednostňujú dovoz pred domácimi výrobcami. Napríklad v roku 2019 tvorili zahraničné privátne značky v Lidli až 51 % ich privátneho sortimentu, zatiaľ čo slovenské privátne značky len 5 %. Kaufland síce spolupracuje s domácimi pestovateľmi (v roku 2023 tvorilo ovocie a zelenina od slovenských dodávateľov 46 % ich ponuky), no stále preferuje zahraničných výrobcov. Tento prístup zhoršuje potravinovú sebestačnosť Slovenska – v roku 2020 analytici odhadovali deficit obchodnej bilancie s potravinami na 2 miliardy eur. Ak sa na pultoch predáva 60–72 % zahraničných potravín, ako môžeme podporovať našich farmárov a výrobcov?

Čo s tým môžeme urobiť?
Situácia je vážna, no nie beznádejná. Slovensko musí prijať opatrenia na ochranu svojej poľnohospodárskej pôdy – napríklad prísnejšou reguláciou výstavby na úrodných oblastiach. Zároveň by vláda mala podporovať malé obchody a domácich výrobcov, aby mohli konkurovať zahraničným gigantom. Jedným z riešení by mohlo byť zavedenie povinného podielu slovenských potravín v reťazcoch, ako to navrhovala Potravinárska komora Slovenska.

My, spotrebitelia, môžeme tiež prispieť – nakupujme v malých obchodoch, podporujme lokálnych farmárov a pýtajme sa, odkiaľ pochádzajú potraviny na našich stoloch. Lidl a Kaufland nám síce ponúkajú lacné nákupy, ale za cenu straty pôdy, sebestačnosti a budúcnosti našich malých obchodov. Je čas konať, kým nebude neskoro!

Čo si myslíte vy? Máme sa brániť expanzii zahraničných reťazcov, alebo je to už stratený boj? Napíšte do komentárov!

Autor :D. Striž

#ObchodnéReťazce #SlovenskáPôda #PodporaLokálnychObchodov #PotravinováSebestačnosť

---

Poznámky k údajom:

• Odhad počtu predajní je založený na údajoch z novembra 2024 (Lidl: 167 predajní) a júla 2024 (Kaufland: 80 predajní) s prihliadnutím na trendy expanzie.
• Rozloha predajní a distribučných centier je odhadnutá na základe bežných štandardov (Lidl: 5 000 m² na predajňu vrátane parkoviska, Kaufland: 20 000 m²). Údaje o skladoch v Seredi a Ivanke pri Dunaji pochádzajú z dostupných zdrojov.
• Podiel slovenských potravín vychádza z prieskumov Potravinárskej komory Slovenska (2021) a starších údajov (2019–2020).
• Informácie o tržbách a vplyve na trh sú založené na údajoch z roku 2023 a analýzach FinStatu (2021).