Takto vyzerá sloboda podľa progresívcov a EU ?

 

Progresívne prepojenia a milióny z EÚ: VIGILANT a boj proti dezinformáciám pod rúškom cenzúry

V poslednom čase sa na Slovensku opäť rozvírila diskusia o kontroverzných projektoch, ktoré pod rúškom boja proti dezinformáciám ohrozujú slobodu slova a súkromie občanov. Projekt VIGILANT, financovaný Európskou úniou, je toho najnovším príkladom. Spája v sebe firmy, politické elity a technológie, ktoré majú potenciál vytvoriť orwellovský systém kontroly – a to všetko pod zámienkou ochrany demokracie. Pozrime sa, kto za tým stojí, ako sú prepojení a kam tečú peniaze.

Gerulata a jej škandál: Od špehovania k EÚ fondom

Pamätáte si na firmu Gerulata a jej AI na špehovanie sociálnych sietí a cenzúru, ktorú si zaplatila bývalá vláda? Tento škandál, ktorý odhalil zneužitie technológií na monitorovanie občanov, otriasol verejnou mienkou. Ficovci síce zmluvu s Gerulatou rozviazali, no firma, spojená s Trnkom mladším, sa nestratila. Dnes je Gerulata súčasťou veľkých projektov EÚ zameraných na boj proti "dezinformáciám", v ktorých sa točia milióny. Spolu s ňou sú do týchto iniciatív zapojené aj Globsec, známy think-tank s blízkosťou k progresívnym elitám, a malá slovenská firma Kempelenov inštitút inteligentných technológií (Kinit).

Kinit a 11 miliónov od EÚ: Kto na tom zarába?

Kinit, ktorý je v centre projektu VIGILANT, získal od Európskej únie 11 miliónov eur na vývoj umelej inteligencie zameranej na "zlepšenie overovania faktov a auditu sociálnych sietí". Tento projekt, prezentovaný ako ochrana pred dezinformáciami, však vyvoláva vážne obavy o slobodu slova. Kto stojí za Kinitom? Medzi kľúčovými osobami je Michaela Benedigová, bývalá poradkyňa bratislavského primátora Matúša Valla, ktorý sám podporuje progresívne idey. Ďalej tu máme Luntera mladšieho, syna banskobystrického župana, spolu s CEO Esetu a CIO Tatra Banky – mená, ktoré naznačujú prepojenie na technologickú a politickú elitu Slovenska.

Samotný VIGILANT (dostupný na webe vigilantproject.eu) združuje organizácie z viacerých krajín, no slovenské zastúpenie je obzvlášť výrazné. Kinit, Gerulata a Globsec tvoria trojicu, ktorá má pod palcom vývoj technológií na kontrolu obsahu na sociálnych sieťach. Kinit na svojej stránke (kinit.sk/sk/lorai-kinit-vstupuje-do-novej-ery/) oslavuje vstup do "novej éry" AI, no otázka znie: akú cenu zaplatíme za túto "novú éru"?

Progresívne prepojenia a politická podpora

Projekt VIGILANT nie je len o technológiách – je hlboko prepojený s politickými štruktúrami. Zapojenie Druckerovho ministerstva školstva, ktoré pokračuje v "dúhových stopách" svojich predchodcov Gröhlinga a Bútoru, naznačuje, že ide o širší progresívny plán. Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas-SD) podporuje iniciatívy, ktoré sú v súlade s liberálnymi hodnotami, vrátane financovania mimovládok spojených so Sorosovou sieťou. Tieto prepojenia vyvolávajú otázky o nezávislosti projektu a jeho skutočných cieľoch.

Matúš Vallo, bratislavský primátor a bývalý šéf Benedigovej, sa dokonca zúčastnil na slávnostnom launche projektu VIGILANT ako jeden z rečníkov. Jeho prítomnosť je čerešničkou na torte, ktorá podčiarkuje progresívne tendencie celého projektu. Vallo, známy svojimi liberálnymi postojmi, je symbolom moci, ktorá sa snaží pretláčať svoje idey cez technologickú kontrolu.

Financovanie a mocenské záujmy

Celková suma 11 miliónov eur, ktorú EÚ vyčlenila pre Kinit, je len časťou širšieho balíka na boj proti dezinformáciám. Tieto prostriedky však nesmerujú len na vývoj technológií – financujú aj sieť prepojených aktérov, ktorí majú politické a ekonomické záujmy. Globsec, ktorý je dlhodobo kritizovaný za svoje väzby na Západ a NATO, profituje z týchto projektov, zatiaľ čo Gerulata, napriek svojej škandalóznej minulosti, dostáva druhú šancu pod krídlami EÚ. Prepojenia na Druckerovo ministerstvo a Vallovu administratívu naznačujú, že ide o koordinovaný plán, ktorý má podporu na najvyšších úrovniach.

Boľševické tendencie a ohrozenie slobody

Každý, kto pozná boľševické tendencie progresívcov, sa z tohto vývoja nemôže tešiť. VIGILANT a podobné projekty nie sú len o overovaní faktov – sú nástrojom na kontrolu verejnej mienky a potláčanie nepohodlných hlasov. Umelá inteligencia, ktorá má "auditovať" sociálne siete, môže ľahko skĺznuť do cenzúry a obmedzovania slobody slova. Keď k tomu pridáme politické prepojenia – od Benedigovej a Valla cez Luntera až po Druckerovo ministerstvo – je jasné, že nejde o nezávislú iniciatívu, ale o mocenský projekt.

Záver: Kam smerujeme?

Projekt VIGILANT je varovným signálom. Za 11 miliónmi eur z EÚ sa skrýva sieť prepojených aktérov – Gerulata, Kinit, Globsec, Druckerovo ministerstvo a Matúš Vallo – ktorí spoločne budujú systém, ktorý má potenciál ohroziť základné slobody. To, čo je prezentované ako boj proti dezinformáciám, môže v skutočnosti slúžiť na posilnenie progresívnej agendy a kontrolu nad občanmi. Ak sa tento trend nezastaví, Slovensko sa môže ocitnúť v ére, kde sloboda slova a súkromie budú len prázdnymi slovami. Je čas, aby sme sa zamysleli, komu skutočne slúžia tieto milióny a akú cenu za ne zaplatíme.

VIGILANT projekt

Každý zákon, ktorý oberá ľudí o možnosť brániť sa, je zlý zákon

---

Skrátenie pripomienkového konania: Oberá štát ľudí o možnosť brániť svoje prostredie

Výstavba veterných elektrární na Slovensku je čoraz častejšou témou verejnej diskusie. Zatiaľ čo investori a štát zdôrazňujú potrebu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, obyvatelia dotknutých lokalít často nesúhlasia s projektmi, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich životné prostredie, zdravie či krajinný ráz. Doteraz mali občania a samosprávy viacero zákonných možností, ako sa brániť, no najnovšie zmeny v legislatíve tento priestor značne obmedzujú.

Ako sa môžu ľudia brániť proti výstavbe veterných elektrární?
Podľa platných zákonov existuje viacero spôsobov, ako môžu občania ovplyvniť alebo zastaviť výstavbu veterných parkov:

• Účasť v procese EIA: Každý projekt musí prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), kde sa verejnosť a samosprávy môžu vyjadriť, podávať pripomienky a žiadať úpravy alebo zamietnutie zámeru. V rámci správneho konania je možné podať aj odvolanie.
• Petície a občianske iniciatívy: Občania môžu organizovať petície podľa zákona o petičnom práve a žiadať odmietnutie výstavby v konkrétnej lokalite. Petície môžu byť adresované ministerstvu, stavebnému úradu alebo samospráve.
• Zapojenie samosprávy a územné plány: Obce môžu upraviť územné plány tak, aby vylúčili výstavbu veterných elektrární na svojom území, alebo na verejných zasadnutiach vyjadriť nesúhlas s projektom.
• Odvolania a správne konania: Počas povoľovacích procesov majú občania a dotknuté subjekty právo podávať odvolania a žiadať prešetrenie rozhodnutí úradov.
• Využitie hygienických a environmentálnych limitov: Napríklad môžu poukázať na požiadavku minimálnej vzdialenosti elektrární od obývaných území.

Tieto nástroje v minulosti neraz viedli k tomu, že projekty boli upravené, pozastavené alebo úplne zamietnuté na základe verejného nesúhlasu či petícií.

Novela z dielne MŽP: Skrátenie pripomienkového konania
Ministerstvo životného prostredia presadilo zmenu, ktorá zásadne obmedzuje možnosti verejnosti brániť svoje záujmy. Pri strategických investíciách, kam patria aj veterné elektrárne, bola lehota na podávanie pripomienok skrátená na iba 5 dní. Kým štandardne mali občania a samosprávy aspoň 10 pracovných dní na vyjadrenie, teraz majú často len pár dní, čo je pri takýchto komplexných a zásadných projektoch extrémne krátky čas.

Ministerstvo tento krok odôvodňuje potrebou urýchliť povoľovacie procesy a predísť hospodárskym škodám. V praxi to však znamená, že dotknutí obyvatelia, samosprávy aj odborníci majú príliš málo času na oboznámenie sa s návrhom a podanie pripomienok. Skrátené konanie výrazne obmedzuje verejnú diskusiu, transparentnosť a schopnosť občanov efektívne obhajovať svoje práva a záujmy.

Každý zákon, ktorý oberá ľudí o možnosť brániť sa, je zlý zákon
Základným princípom demokratického právneho štátu je ochrana práv občanov a ich možnosť brániť sa proti zásahom do ich života, majetku a prostredia. Každý zákon, ktorý ľuďom túto možnosť berie alebo ju zásadne obmedzuje, je zlý a nemal by byť prijatý. Takéto právne normy idú proti podstate demokracie a právneho štátu – idú proti ľuďom.

Keď štát skráti lehoty na pripomienkovanie a obmedzí verejnú kontrolu, oberá občanov o základné práva a robí z verejnej participácie iba formálnu záležitosť. To je cesta k strate dôvery v štát a k oslabeniu demokracie.

Kým doteraz mali ľudia na Slovensku viacero možností, ako ovplyvniť výstavbu veterných elektrární, skrátenie pripomienkovej lehoty ich šance efektívne sa brániť zásadne znižuje. Každý zákon, ktorý oberá ľudí o možnosť brániť sa, je zlý a nemal by byť prijatý, pretože ide proti samotným občanom. Ak má byť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie naozaj v prospech spoločnosti, musí byť sprevádzaný férovou verejnou diskusiou a rešpektovaním práv občanov.

 

Pandemická zmluva WHO – ktoré strany v tom majú jasno?

Pandemická dohoda Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je ukážkou, ako sa pod zámienkou globálnej solidarity presadzujú mechanizmy, ktoré ohrozujú demokraciu, suverenitu Slovenska a dôveru občanov v riadenie vlastnej krajiny. Zatiaľ čo WHO tvrdí, že dohoda je „nepodstatná“ a nezasahuje do vnútorných záležitostí, realita je znepokojujúca – a pre nás potenciálne nebezpečná.

Strata autonómie a tlak na uniformitu

Dohoda otvára dvere centralizovaným odporúčaniam, ktoré môžu ignorovať špecifiká krajín. Ak WHO navrhne zdieľanie vakcín, sekvencií vírusov, lockdowny či očkovacie stratégie, štáty budú pod tlakom tieto kroky prijať – bez ohľadu na vôľu občanov či lokálne podmienky. Takéto riadenie zvrchu odporuje demokracii a právu národa rozhodovať o sebe.

Posilnenie moci WHO bez dohľadu

Návrh počíta s „Konferenciou zmluvných strán“, ktorá môže meniť pravidlá podľa aktuálnych záujmov. Ak je dohoda „nepodstatná“, prečo potrebuje byrokratickú štruktúru? WHO, ktorá počas COVID-19 opakovane zlyhala v komunikácii, by nemala získať väčšiu moc na úkor vlád. Kto skontroluje jej rozhodnutia? WHO, ktorá je financovaná z členský štát WHO, medzinárodných organizácií (napr. Európska komisia), súkromných nadácií a firiem, medzi ktorými je najväčší darca Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov (Bill & Melinda Gates Foundation) – niekedy až 10–12 % celého rozpočtu WHO, GAVI (Globálna aliancia pre vakcíny a imunizáciu), ktorú Gates tiež podporuje, a ďalší ako Wellcome Trust, CEPI a niektoré farmaceutické firmy (napr. GSK, Sanofi). 

Riziko pre menšie štáty

Dohoda môže nútiť štáty zdieľať technológie a údaje, čím posilní nadnárodné farmafirmy. Menšie krajiny ako Slovensko riskujú, že v kríze prídu o zdroje v prospech „globálnych priorít“. V sporoch budú čeliť tlaku veľmocí či vylúčeniu zo spolupráce.

Nedostatok transparentnosti

Proces prijímania dohody sprevádza netransparentnosť. USA, Rusko, Izrael, Poľsko, Taliansko a desiatky krajín sa rokovaní nezúčastnili alebo odmietli hlasovať. Napriek tomu WHO pretláča dohodu ako „nevyhnutnú“. Kde je verejná diskusia? Prečo občania nepoznajú detaily?

SMER-SD: Ochrana národných záujmov

Strana SMER-SD, vedená premiérom Robertom Ficom, sa stavia kriticky k dohode WHO. Fico opakovane upozorňuje, že WHO je pod vplyvom farmaceutických gigantov a dohoda môže slúžiť ich záujmom, nie blahu ľudí. „Slovensko si nenechá diktovať od nikoho, kto ignoruje našu suverenitu,“ vyhlásil Fico, čím zdôraznil potrebu chrániť národné záujmy pred globalistickými tlakmi. SMER-SD žiada, aby akékoľvek medzinárodné záväzky rešpektovali vôľu občanov a boli podrobené verejnej diskusii.

Národná koalícia/Nezávislí kandidáti: Jasné NIE dohode

Strana Národná koalícia/Nezávislí kandidáti (NK/NEKA) zaujala jednoznačné stanovisko proti pandemickej dohode. „Táto zmluva je útok na suverenitu Slovenska a právo našich občanov rozhodovať o svojej budúcnosti,“ . Členovia NK/NEKA odmietajú podpis dohody, kým nebude plne transparentná a podrobená národnej debate. Náš postoj odráža hlbokú nedôveru k WHO a jej netransparentným zámerom. Diktovať si nedáme!

HLAS-SD: Súhlas s dohodou

Strana HLAS, ktorá sa prezentuje ako ochranca slovenských záujmov, v skutočnosti pandemickú zmluvu podporila a minister zdravotníctva Kamil Šaško (HLAS) ju verejne obhajoval. Namiesto jasného postoja na obranu suverenity Slovenska sa HLAS postavil na stranu tých, ktorí sú ochotní odovzdať časť rozhodovacích právomocí do rúk medzinárodnej byrokracie.

Treba sa veci pozerať triezvo 

Pandemická dohoda WHO nie je nevinný dokument, ale riskantný pokus o globálne riadenie. Ohrozuje suverenitu, posilňuje byrokratov a farmafirmy a ignoruje vôľu občanov. 

Žiadajme  verejnú diskusiu a záruky, že o našom zdraví a slobode rozhodneme doma – nie v sálach WHO! 

Pripravovaná novelizacia zákona z dielne MŽP o výstavbe veterných elektrárni?

 Čo je v pripravovanej novelizácií zákona 

o 

výstavbe veterných elektrárniach z dielne MŽP a aké dopady to bude mať ľudí 

Porovnanie 

Celý rozpis :

Pripravovaná novela zákona o výstavbe veterných elektrární – hlavné body

1. Zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania

Novela má výrazne skrátiť dĺžku povoľovacieho procesu pre výstavbu veterných elektrární – cieľom je, aby povoľovanie trvalo len niekoľko mesiacov namiesto súčasných 1,5 až 3 rokov.

2. Proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie)

V súčasnosti musí každá veterná elektráreň, aj malá, prejsť veľkým procesom EIA, ktorý je zdĺhavý.

Novela navrhuje, aby menšie projekty podliehali zjednodušenému (malému) EIA, veľké projekty by stále podliehali komplexnému hodnoteniu.

3. Verejný záujem

Projekty výstavby veterných elektrární budú po novom považované za verejný záujem, čo im môže zabezpečiť rýchlejšie a jednoduchšie schvaľovanie.

4. Zapojenie verejnosti a samospráv

Verejnosť a samosprávy sa môžu k projektom vyjadriť, ale proces bude zrýchlený a počet námietok môže byť obmedzený.

5. Odvolania

V súčasnosti je možné podávať pripomienky a odvolania v rámci EIA a stavebného konania.

Novela navrhuje zjednotiť a zrýchliť proces, čo môže znamenať menej priestoru na odvolania.

6. Územné plány

Doteraz sa výstavba riadila územnými plánmi obcí.

Po novom môže byť výstavba umožnená aj v rozpore s územným plánom v tzv. akceleračných zónach.

7. Stavebný úrad

Doteraz povoľovanie riešili miestne stavebné úrady.

Novela navrhuje, aby špeciálnym stavebným úradom bola Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Aké riziká hrozia pre ľudí, ktorí nebudú súhlasiť s výstavbou?

• Obmedzený vplyv verejnosti:
  Aj keď novela deklaruje zachovanie zapojenia verejnosti, proces bude rýchlejší a počet námietok sa zníži, keďže OZE budú vo verejnom záujme. To môže obmedziť reálnu možnosť ovplyvniť výstavbu v blízkosti obydlí2.

• Menší význam územných plánov:
  V tzv. akceleračných zónach môže byť výstavba umožnená aj v rozpore s územným plánom obce, čo znamená, že samosprávy a obyvatelia môžu stratiť časť kontroly nad rozvojom svojho územia2.

• Zrýchlené konania a menej odvolaní:
  Zjednotené povoľovanie znamená, že proces bude kratší a menej priehľadný, čo môže sťažiť dôkladné preskúmanie všetkých vplyvov a uplatnenie pripomienok či odvolaní234.

• Verejný záujem nad individuálnymi právami:
  Ak je projekt označený za verejný záujem, štát môže uprednostniť výstavbu pred individuálnymi námietkami alebo záujmami obce2.

• Riziko pre kvalitu života:
  Ak by sa výstavba realizovala bez dostatočného zohľadnenia miestnych špecifík (hluk, tieň, krajinný ráz), môžu obyvatelia pociťovať zhoršenie kvality života, hoci legislatíva stanovuje limity pre hluk a iné vplyvy56.

Komunálna politika vs. parlamentná: Vaša moc mení všetko!

 Komunálna politika vs. parlamentná: Vaša moc mení všetko!

Milí priatelia, viete, aký je rozdiel medzi komunálnou a parlamentnou politikou? 

 V parlamente sa rozhoduje o zákonoch, ale v komunálnej politike – vo vašej obci či meste – sa rieši váš každodenný život: cesty, školy, smetné koše, zeleň, dokonca veterné elektrárne!  Proti čomukoľvek, čo vám vadí, sa môžete postaviť priamo v svojej obci. A tu máte OBROVSKÚ moc! 

Netreba čakať, kým problémy prerastú a bude ich riešiť vláda. Hasiť treba v zárodku!  Vyjdite z komfortnej zóny, choďte na zastupiteľstvo, pýtajte sa, kontrolujte. Blížia sa komunálne voľby – to je vaša šanca vystaviť účet starostom a primátorom, ktorí vás sklamali! 

Ak starosta či primátor ide proti vašej vôli, máte právo ho odvolať referendom.  Ako na to?

1️⃣ Zhromaždite podpisy: Petícia s 30 % podpisov oprávnených voličov v obci/meste. 

2️⃣ Podajte petíciu: Odovzdajte ju na obecnom/mestskom úrade. 

3️⃣ Vypísanie referenda: Zastupiteľstvo vyhlási referendum (do 90 dní). 

4️⃣ Hlasovanie: Na odvolanie treba nadpolovičnú väčšinu hlasov a účasť aspoň 50 % voličov. 

5️⃣ Výsledok: Ak referendum uspeje, starosta/primátor končí.

Nenechajte si kaziť život zlými rozhodnutiami! Zaujímajte sa o svoju obec, choďte voliť, postavte sa za svoje práva. Všetko je jednoduché, len sa treba spojiť a netreba sa báť ozvať.

#NarodnaKoalicia #KomunalnaPolitika #MocObcanov #KomunalneVolby 

EÚ chce vedome zlikvidovať našu ekonomiku

 

EÚ nás tlačí do energetického kolapsu: Úmysel alebo nekompetentnosť?

Európska únia opäť tlačí Slovensko do nezmyselného kúta. Diskusie o odrezaní členských štátov od ruského jadrového paliva, na ktorom stoja naše jadrové elektrárne, vyvolávajú otázku: Chce EÚ vedome zlikvidovať našu ekonomiku, alebo ide len o nekompetentnosť bruselských úradníkov? Fakty hovoria jasnou rečou – a nie sú to dobré správy pre Slovensko.

Závislosť na ruskom palive: Realita, ktorú EÚ ignoruje

Slovensko vyrába takmer 60 % elektriny z jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, ktoré používajú reaktory typu VVER-440. Tieto reaktory sú navrhnuté na ruské palivo od spoločnosti TVEL, dcéry Rosatomu. Zmluva s TVEL platí do roku 2026 s možnosťou predĺženia do 2030. Bez ruského paliva by naše elektrárne nemohli fungovať na plný výkon.  Zákaz ruského paliva by Slovensko zasiahol najviac zo všetkých krajín EÚ. Napriek tomu Európska komisia tlačí na diverzifikáciu zdrojov, akoby sme mali alternatívu pripravenú na sklade.

Certifikácia nového paliva? Päťročná odysea

Ak by EÚ nariadila okamžité odrezanie od ruského paliva, Slovensko by čelilo vážnemu problému. Alternatívne palivo – napríklad od amerického Westinghouse alebo francúzskeho Framatome – nie je pre naše reaktory pripravené. Certifikácia a testovanie nových palivových článkov, aby boli kompatibilné s technológiou VVER-440, by trvalo 4 až 6 rokov. Áno, čítate správne: päť rokov skúšok, simulácií a bezpečnostných analýz, kým by sme mohli nové palivo bezpečne použiť. Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR) má prísne normy, a nikto ich nebude obchádzať len preto, že Brusel má politické chúťky. Bez certifikovaného paliva by sme stáli pred energetickou krízou.

Zníženie výkonu elektrární: Bezpečnosť na prvom mieste, ale za akú cenu?

Ak by Slovensko muselo okamžite prejsť na netestované palivo, jedinou možnosťou by bolo zníženie výkonu elektrární. Prečo? Pretože netestované palivo predstavuje bezpečnostné riziko – od nestability reaktora až po možné úniky rádioaktívnych látok. ÚJD SR by takéto riziko nikdy nedopustil. Zníženie výkonu by však znamenalo menej elektriny, vyššie ceny energií a ekonomické straty. S plánovaným spustením Mochovce 4 má jadro pokrývať až 70 % našej spotreby elektriny. Ohrozenie tejto kapacity by bolo ranou pre domácnosti, podnikateľov aj priemysel.

EÚ vie, čo robí – a to je najhoršie

Najzarážajúcejšie je, že EÚ si tieto fakty musí uvedomovať. Vie, že Slovensko, Česko, Maďarsko a ďalšie krajiny s reaktormi VVER sú závislé od ruského paliva. Vie, že alternatívy nie sú pripravené a ich vývoj potrvá roky. Vie, že nútený prechod by znamenal energetický a ekonomický kolaps. Napriek tomu tlačí na sankcie a diverzifikáciu, akoby Slovensko bolo len pešiakom na šachovnici. Ak je tento tlak vedomejší, ako sa zdá, musíme sa pýtať: Je cieľom EÚ oslabiť našu ekonomiku? Chce nás donútiť platiť za drahšie palivo od západných firiem, ako je Westinghouse, ktoré je o 20 % nákladnejšie, len aby sme splnili politické ciele Bruselu?

Musíme  konať – a rýchlo

Nesmieme byť ticho, kým EÚ ohrozuje našu energetickú bezpečnosť! Musíme okamžite odmietnúť  nezmyselné sankcie na ruské jadrové palivo len tak ostaneme bez ekonomických škôd. 

 Bez stabilných cien energií, naše hospodárstvo padne .Nie, nepotrebujeme tu  bruselské experimenty!

EÚ – žalár národov: Nové nariadenie ohrozuje Slovensko!

EÚ – žalár národov: Nové nariadenie ohrozuje Slovensko! Európska únia opäť ukázala svoju pravú tvár! 

Ako žalár európskych národov nám zaslala nový dokument, v ktorom nám prikazuje úplne zastaviť dovoz plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska. Tento šialený krok nás môže ekonomicky položiť na kolená a ohroziť živobytie každého Slováka! 😡 

EÚ uťahuje šroby – Slovensko má trpieť Podľa plánu REPowerEU, ktorý Brusel vydal 6. mája 2025, máme do konca roku 2027 zastaviť akékoľvek dodávky energií z Ruska. Slovensko, ktoré je stále čiastočne závislé od ruského plynu a jadrového paliva pre naše elektrárne, má teraz nájsť alternatívy – a to za každú cenu! Čo to znamená pre nás? Explodujúce ceny energií, odstavenie elektrární a ekonomickú katastrofu! 

 Naše elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach sú na ruskom palive závislé – kde ho teraz zoberieme? Z USA? Za dvojnásobné ceny? Alebo máme vrátiť uhlie a dýchať špinavý vzduch, len aby sme vyhoveli Bruselu? O čo ide EÚ? Fašizmus im nevadí, ale Rusko áno! EÚ poslednou dobou ukazuje, že jej ide o jediné – o slepú nenávisť voči Rusku a posilnenie svojej moci nad nami! Nevadí im, že na Ukrajine narastá fašizmus a nacionalizmus – to ignorujú. Nevadí im, že nám okliešťujú slobodu slova a tlačia na nás nezmyselné nariadenia, ktoré ničia naše živobytie. Ale keď ide o Rusko, idú tak ďaleko, že sú ochotní zničiť slovenskú ekonomiku! 🤬 

Prečo? Pretože chcú pretvoriť EÚ na vojenskú mašinériu pod taktovkou NATO, kde suverénne národy ako Slovensko nemajú čo povedať! Slovensko v ohrození – musíme sa brániť! Tento krok EÚ nie je len o energii – je to o našej budúcnosti! Ak zastavíme dovoz z Ruska, ceny energií vyletia do neba, fabriky sa zastavia, ľudia prídu o prácu a domácnosti nebudú mať na kúrenie. Slovensko, ktoré nemá prístup k moru, nemôže jednoducho dovážať LNG plyn z Kataru či USA – to je luxus pre bohaté západné krajiny, nie pre nás! EÚ to dobre vie, a napriek tomu nás tlačí do záhuby. 

Je to útok na našu suverenitu, na náš spôsob života a na našich ľudí! 🇸🇰 Čo môžeme urobiť? Nemôžeme ticho sledovať, ako nás Brusel ničí! Musíme sa postaviť na odpor – podobne ako Maďarsko, ktoré sa proti tomuto plánu jasne ohradilo. Slovensko musí žiadať výnimku z týchto nariadení a chrániť svoje národné záujmy! 

Vláda musí ukázať, že nie sme len poslušní služobníci Bruselu, ale hrdý národ, ktorý bojuje za svoje prežitie. 

A my, občania, musíme byť hlasní – píšme, protestujme, žiadajme spravodlivosť! 

Nikdy nebudeme otrokmi bruselskej diktatúry – chceme slobodu, prosperitu a budúcnosť pre naše deti! 

Vážne potrebujeme veterné elektrárne

Kritický pohľad na približovanie veterných elektrární k obydliam na Slovensku a vo svete 

 Veterné elektrárne (VE) sa na Slovensku stávajú čoraz kontroverznejšou témou, najmä kvôli ich približovaniu k obydliam bez ohľadu na vôľu obyvateľov. Hoci ich výstavba podporuje obnoviteľné zdroje energie a klimatické ciele, tento proces vyvoláva otázky o transparentnosti, zdravotných rizikách, environmentálnych dopadoch a rešpekte voči komunitám. 

Navyše sa ukazuje, že VE môžu ovplyvňovať zrážkovosť v danej lokalite a prispievať k nestabilite energetickej siete, ako bolo vidno pri nedávnom výpadku prúdu v Španielsku spôsobenom veternými a solárnymi elektrárňami. Paralelne s tým prebiehajú súdne procesy vo Francúzsku aj v iných štátoch, kde sa spochybňuje bezpečnosť a dopady týchto projektov, čo naznačuje globálny odpor. 

  História a zmeny v reguláciách na Slovensku 

 Na Slovensku pôvodne Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) v roku 2023 stanovil minimálnu vzdialenosť VE od obydlí na 3 kilometre, aby chránil obyvateľov pred hlukom, vibráciami a ďalšími rizikami. V júli 2024 však táto hranica klesla na 1 kilometer pod tlakom investorov a Ministerstva hospodárstva SR, ktoré presadzuje rozvoj obnoviteľnej energie. Takéto rýchle uvoľnenie pravidiel vyvoláva podozrenie, že ekonomické záujmy a politické ciele prevažujú nad bezpečnostnými a sociálnymi aspektmi. Verejnosť nemá dostatok priestoru na vyjadrenie svojich obáv, čo vedie k pocitu ignorovania a nedôvere. 

  Zdravotné, environmentálne a energetické riziká Približovanie VE k obydliam prináša viacero rizík. Hluk od turbín, vrátane aerodynamického svišťania a infrazvuku, môže presahovať hygienické limity (45 decibelov v noci), čo vedie k poruchám spánku, chronickému stresu, zvýšenému krvnému tlaku, závratom a v zriedkavých prípadoch aj neurologickým problémom. Infrazvuk, ktorý ľudské ucho sotva zachytí, môže spôsobovať nešpecifické príznaky ako únavu či podráždenosť, ako ukazujú štúdie z Dánska a Austrálie. Dynamické vrhanie tieňa (tzv. flicker efekt) spôsobuje vizuálne nepohodlie a záchvaty u ľudí náchylných na epilepsiu. Odhadzovanie námrazy z lopatiek v zimných podmienkach ohrozuje bezpečnosť v okolitých oblastiach, najmä v horských regiónoch. 

Okrem toho VE môžu ovplyvňovať zrážkovosť v danej lokalite – štúdie z Veľkej Británie naznačujú, že veľké veterné farmy menia lokálne vzdušné prúdenie, čo vedie k zníženiu zrážok o malé, no štatisticky významné hodnoty. Ďalším problémom je zabíjanie vtáctva a netopierov, kde každoročne zahynú tisíce jedincov v dôsledku kolízií s lopatkami, čo má dopad na biodiverzitu. Napríklad v USA sa odhaduje strata 500 000 vtákov ročne. Energetická nestabilita je ďalším vážnym rizikom. Nedávny výpadok prúdu v Španielsku, ktorý postihol milióny domácností 2. mája 2025, bol priamo spôsobený preťažením siete veternými a solárnymi elektrárňami. Keď vietor a slnečné žiarenie klesli nečakane, sieť nebola schopná rýchlo kompenzovať výpadok, čo viedlo k havárii. Tento incident poukazuje na zraniteľnosť závislosti od premenlivých zdrojov bez dostatočných záložných systémov. 

  Ignorovanie verejnej mienky 

 Proces povoľovania VE, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), je kritizovaný za nedostatočnú účasť obyvateľov. Aj keď EIA zahŕňa analýzy hluku, ornitologických dopadov a teraz aj potenciálneho vplyvu na zrážkovosť, rozhodnutia sa zdajú byť predurčené, akonáhle investori a štátne orgány dospejú k zhode. Obce, ktoré môžu ovplyvňovať územné plány, sú často ovplyvnené finančnými stimulmi (1 % z tržieb za elektrinu), čo vedie k tomu, že ich záujem prevažuje nad vôľou obyvateľov. Prieskumy ukazujú, že hoci 61 % Slovákov by VE v blízkosti bydliska akceptovalo, nesúhlasiaci sú ignorovaní, ak ich obavy nie sú podporené oficiálnymi štúdiami. 

  Súdne procesy vo Francúzsku a inde 

 Vo Francúzsku sa stupňuje odpor proti VE, čo vedie k súdnym sporom. V apríli 2025 súd v Montpellieri nariadil zastavenie prevádzky farmy v Causse d’Aumelas kvôli smrti viac ako 160 chránených vtákov, vrátane orlov skalných, a uložil firme EDF Renewables pokutu. V decembri 2023 bol nariadený demontáž farmy v Bernargues pre nedostatočné stavebné povolenie a úmrtiach vtáctva. V Nemecku a USA prebiehajú súdy ohľadom hlukového znečistenia a narušenia životného prostredia, napríklad v Texase, kde sa sporia o vplyv na zdravie obyvateľov a ekosystémy. Tieto procesy ukazujú globálny odpor a zdôrazňujú nedostatky v reguláciách. 

 Ekonomické tlaky a nedostatočná regulácia Zníženie vzdialenosti na 1 kilometer nasleduje trend v krajinách ako Poľsko či Nemecko, kde sa obmedzenia zmiernili pre investície. Na Slovensku však chýba komplexná metodika, ktorá by zaručila nezávislé posúdenie zdravotných, klimatických a energetických dopadov, vrátane zmien zrážkovosti a stability siete. Hlukové a vibračné analýzy často vychádzajú z predpokladov, ktoré nezohľadňujú lokálne podmienky, čo naznačuje, že regulácia slúži skôr investorom než obyvateľom. 

  Kultúrne a estetické hľadisko 

 VE menia ráz krajiny, čo vyvoláva odpor u ľudí cítiaacich stratu identity. Vizualizácie v povoľovacích procesoch sú nejasné, čo zhoršuje komunikáciu s verejnosťou. Napriek tomu sa projekty presadzujú bez ich súhlasu, čo vedie k pocitu bezmocnosti. 

  Záver: Potreba dialógu a rešpektu Približovanie VE k obydliam bez ohľadu na vôľu ľudí, vrátane ich vplyvu na zrážkovosť a nestabilitu siete (ako ukázal výpadok v Španielsku), odráža trend, kde ekonomické a ekologické ciele prevyšujú ľudské práva a zdravie. Súdne procesy vo Francúzsku a inde signalizujú potrebu prísnejších regulácií. Slovensko by malo zaviesť transparentnejší proces s účasťou verejnosti a nezávislými štúdiami, aby sa našla rovnováha medzi pokrokom a rešpektom voči komunitám.

Vyjadrenie obhajcu Dannyho Kollára - JUDr. Davida Lindtnera

 

VYJADRENIE OBHAJCU PODĽA § 295 ODS. 1 TRESTNÉHO PORIADKU

Napriek rozsiahlosti vyjadrenia obhajoby ku sťažnosti prokurátora proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o nevzatí obvineného Bombica do väzby mám za to, že je nevyhnutné, aby rozsiahla argumentácia proti sťažnosti prokurátora zaznela v celom rozsahu. Vypočutím argumentácie obhajoby súd naplní požiadavku hospodárnosti trestného konania, a súčasne umožní širokej verejnosti zbaviť sa frustrácie z neznalosti podstaty kriminalizácie obvineného Bombica. Zastávam totiž názor, že pokiaľ by verejnosť bola oboznámená s podstatou obvinenia obvineného Bombica, prestala by sa touto triviálnou témou zaoberať a došlo by k utlmeniu polarizácie spoločnosti, ktorú táto fraška živí. Aj umelo živená kauza Bombic totiž prispieva k tomu, že sa slovenská spoločnosť aktuálne nachádza v stave latentnej občianskej vojny. Keď moju argumentáciu v celosti vypočuje súd, bude mať komplexný pohľad potrebný pre meritórne rozhodnutie a môže tak zabrániť opätovným nezákonným pokusom OČTK o obmedzenie ústavného práva obvineného na slobodu prejavu obmedzením jeho osobnej slobody. Keď moju argumentáciu vypočuje široká verejnosť (verejné zasadnutie je verejné), pochopí, že kriminalizácia a snaha o uväznenie ľudí ako obvinený Bombic je „cestou do pekla“ a návodom, ako prostredníctvom strachu zo straty slobody rozložiť  spoločnosť ohrozením najvýznamnejších hodnôt, akými sú občianska odvaha a absencia strachu vyjadriť svoj názor (nech je akýkoľvek).

1. K systematickému porušovaniu práva na prezumpciu neviny so zámerom ovplyvňovať postup OČTK a súdov

V predmetnej veci nedochádza k porušovania procesných a iných práv obvineného Bombica iba zo strany OČTK (na ktoré okolnosti poukážem v ďalšom), ale k porušovaniu práva obvineného, konkrétne na prezumpciu neviny, dochádza aj vyjadreniami politikov progresivistického politického spektra a tzv. novinárov produkovaním manipulatívneho mediálneho obsahu o priebehu trestného konania voči obvinenému.

Ako to vyplýva zo Zásady č. 2 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2003)13 „Prezumpcia neviny je neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Názory a informácie týkajúce sa prebiehajúceho trestného konania by sa preto mali oznamovať alebo šíriť prostredníctvom médií len vtedy, ak to neovplyvňuje prezumpciu neviny podozrivého alebo obvineného.“

Prezumpcia neviny je v prostredí materiálneho právneho štátu conditio sine qua non spravodlivého procesu. V prvom rade má chrániť celkovú spravodlivosť celého trestného konania, aby verejnosť, OČTK a vo veci konajúci sudcovia nepodliehali masívnej verejnej antikampani voči vybranému subjektu s cieľom vyvolať presvedčenie, že konkrétny obvinený je už (bez ohľadu na materiálnu realitu) odsúdený a mal by byť uväznený a trestný proces, ktorý má potenciálne prebehnúť, je iba formálnym zavŕšením tohto médiami verejnosti sugerovaného “faktu”. Právo na prezumpciu neviny má chrániť konkrétnu obvinenú osobu pred nežiadúcimi účinkami verejného vyslovovania viny bez existencie právoplatného rozsudku. V adresátoch prezumpciu neviny nerešpektujúcich výrokov je takáto osoba v ich vedomí vopred odsúdená za trestnú činnosť, ktorá je jej kladená za vinu a považujú ju za nepriateľa spoločnosti, ktorý má byť od nej izolovaný väzením.

Prezumpcia neviny predstavuje imperatív pre súd a OČTK konajúce v obvineného trestnej veci, aby žiadnym svojim konaním, vyjadrením alebo inými skutočnosťami prezentovanými navonok nevyslovovali alebo nenaznačovali vinu konkrétnej osoby bez existencie právoplatného rozsudku. Uvedené rovnako platí pre všetky subjekty, ktoré sa o obvinenej osobe vyjadrujú, pre politikov a média, ktoré všeobecne zásadným spôsobom ovplyvňujú a formujú verejnú mienku, to platí násobne.

ESĽP vo veci Worm proti Rakúsku judikoval, že „hranice prípustných komentárov nemusia zahŕňať vyjadrenia, ktoré by mohli, či už úmyselne alebo neúmyselne, ohroziť šance osoby na spravodlivý proces alebo podkopať dôveru verejnosti v úlohu súdov pri výkone trestnej spravodlivosti“.

ESĽP vo veci Bédat proti Švajčiarsku vo vzťahu k opatreniam, ktoré majú zabezpečiť ochranu prezumpcie neviny štátne orgány konštatoval, že „Riziko ovplyvnenia konania samo o sebe odôvodňuje prijatie odstrašujúcich opatrení zo strany vnútroštátnych orgánov...“

Pokiaľ štát garantuje dodržiavanie základných práv, in concreto prezumpciu neviny, je nevyhnutné, aby si plnil pozitívny záväzok ochrany základných práv a slobôd a poskytol jednotlivcovi ochranu pred zrejmým porušením jeho práv zo strany iných subjektov. Táto povinnosť je daná predovšetkým tým, že štát disponuje verejno-mocenskými oprávneniami, ktorými dokáže autoritatívne nariaďovať povinnosti konkrétnym subjektom a v dôsledku aparátu štátu ich dokáže aj prinútiť k ich dodržiavaniu.

Pozitívny záväzok štátu vo vzťahu k zabezpečovaniu dodržiavania základných práv jednotlivca možno nepochybne vyvodiť z princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý deklaruje, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Obsahom právneho štátu je aj princíp ochrany základných práv a slobôd v takom rozsahu, aby bolo uplatňovanie základných práv nie len iluzórne, ale skutočné a efektívne.

Nerešpektovanie prezumpcie neviny obvineného Bombica zo strany politických predstaviteľov a predovšetkým médií publikovaním manipulatívnych myšlienkových konštrukcií a verejnosť zámerne v jeho neprospech zavádzajúcich tvrdení, a útokmi na tie orgány realizujúce trestnú politiku štátu, ktoré si riadne plnia svoje zákonné povinnosti (ako napr. v tomto prípade probačná a mediačná úradníčka) alebo prijímajú zákonné rozhodnutia (ako v tomto prípade sudca Pulman, ktorý čelil kritike herca pred sfanatizovaným davom, alebo aktuálne sudca Stieranka), vytvára vo verejnosti atmosféru presvedčenia o jeho vine, pretože navodzuje dojem, že rozhodnutie súdu o vine je iba formálnou záležitosťou. Je nespochybniteľné, že publikovanie manipulatívnych (prezumpciu neviny porušujúcich) článkov o obvinenom pár dní pred jeho zadržaním (od 01.04. do 15.04. 2025 obhajobou identifikovaných 15 článkov novinárov a statusov politikov), v období medzi jeho zadržaním a prepustení na slobodu prvostupňovým súdom (od 16.04. do 19.04.2025 obhajobou identifikovaných 41 článkov novinárov a statusov politikov) a následne po jeho prepustení na slobodu (od 20.04. do 27.04.2025 obhajobou identifikovaných 27 článkov novinárov a statusov politikov), celkovo minimálne 83 článkov a statusov, za situácie, keď sa dôvodnosť obvinení obvineného rozpadá a v konaní dochádza ku neodôvodneným prieťahom, ktorých dôsledkom by malo byť zrušenie obmedzení obvineného, sleduje jednak (i) nelegitímny cieľ prekrytia zlyhania a porušení zákona zo strany OČTK, (ii) cieľ ovplyvnenia verejnosti v neprospech obvineného a súčasne so sebou prináša (iii) bezprostredné riziko ovplyvnenia priebehu konania vytváraním tlaku manipulovanej verejnosti na postupy OČTK a rozhodnutie súdu. Verejnosť je na základe takýchto mediálnych manipulácií spôsobilá subjektívne prejudikovať budúce kroky súdu v tejto veci v tom smere, že súd predsa nemôže postupovať inak, ako obmedziť osobnú slobodu už vopred mediálne odsúdeného človeka. Tento tlak verejnosti a pohoršenie, ktoré vyvolá iné, ako politikmi a médiami verejnosti prejudikované rozhodnutie súdu, ohrozuje nezávislosť súdnej moci.

Politici navyše bezprecedentne útočia na ústavné právo obvineného na obhajobu prostredníctvom označovania jeho právnych zástupcov ako zločincov, ktorí obhajujú neonacistu. Takýto tlak je spôsobilý obmedziť právo kohokoľvek na obhajobu, pretože vytvára negatívnu atmosféru, v ktorej obhajcovia z obavy pred mediálnym lynčom, či lynčom takto manipulovane verejnosti, obvinenému odmietnu poskytnúť právnu pomoc. Takáto rétorika spája osoby obhajcov s trestnom činnosťou, z ktorej je obvinený podozrivý, čo podkopáva princípy právneho štátu, pretože u verejnosti deformuje obraz úlohy obhajoby v trestnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrujem presvedčenie, že súd je ako štátny orgán plniaci pozitívny záväzok štátu povinný zabezpečiť aspoň elementárnu ochranu práva na prezumpciu neviny prostredníctvom kompetencií, ktorými disponuje. V tomto prípade preto žiadam súd, aby minimálne formou „obiter dictum“ v odôvodnení svojho rozhodnutia apeloval na politikov a tzv. novinársku obec, aby svojim prezumpciu neviny porušujúcim komentovaním priebehu trestného stíhania obvineného Bombica nemanipulovali verejnosť a nezasahovali tak do nezávislosti súdnej moci. V tomto trestnom konaní totiž okrem trestných zložiek štátu stojí proti obvinenému masívna mediálna mašinéria slúžiaca záujmom vybraných subjektov s cieľom likvidovať obvineného mediálno-masovými prostriedkami.

2. K nezákonnému procesnému postupu vyšetrovateľa a prokurátora

Vzhľadom k tomu, že pri konštatovaní nezákonnosti procesného postupu OČTK, súd príjme rozhodnutie bez posudzovania vecnej stránky, je nevyhnutné vyjadriť sa ku záverom prokurátora v sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o prepustení zo zadržania obvineného, ako aj ku mediálnym vyjadreniam GP SR o tom, že postup vyšetrovateľa a prokurátora pri zadržaní obvineného za účelom jeho väzobného stíhania v tejto trestnej veci je v súlade so zákonom, s ktorými zásadne nemožno súhlasiť. So zákonom rozporný procesný postup OČTK totiž spoľahlivo dokumentujú jednak časové okolnosti a súvislosti, ktoré zadržaniu predchádzali, ako aj rozhodnutie NS SR v tejto trestnej veci a dvoch sudcov ŠTS pre prípravné konanie.

Dňa 29. 01. 2025 vydal sudca pre prípravné konanie ŠTS uznesenie o prepustení obvineného na slobodu, v ktorom okrem iného konštatoval, že orgány prípravného konania spôsobujú v danom trestnom konaní nedôvodné prieťahy.

Následne NS SR vo svojom väzobnom rozhodnutí podrobil postup orgánov činných v trestnom konaní kritike, keď konštatoval, že „záverom najvyšší súd dáva do pozornosti orgánom činným v trestnom konaní, že v predmetnej veci nejde o rozsahovo ani skutkovo o náročnú vec, teda jej vyšetrovanie by nemalo zabrať viac ako pár mesiacov tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv obvineného, a to aj s poukazom na to, že hoci obvinený bol ponechaný na slobode, vo vzťahu k jeho osobe bol konštatovaný dôvod útekovej a preventívnej väzby, ktorý bol nahradený inštitútmi podľa § 80 Trestného poriadku.“

Teda už v januári tak sudca ŠTS ako aj NSSR konštatovali vo veci neodôvodnené prieťahy zo strany OČTK.

NS SR ďalej v odôvodnení prvého väzobného rozhodnutia tiež podrobne vysvetlil, akým spôsobom má byť jeho výrok (uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia), ktorým obvinenému uložil zákaz uverejňovať na sociálnych sieťach príspevky s nenávistným charakterom, v praxi orgánmi činnými v trestnom konaní interpretovaný a aplikovaný.

Dňa 04. 04. 2025 obvinený podal na ŠTS žiadosť o zrušenie dohľadu probačného úradníka a žiadosť o zrušenie uložených povinností a obmedzení, ktorá bola argumentačne založená na skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní aj napriek predchádzajúcemu výslovne citovanému upozorneniu zo strany NS SR nezriadili nápravu a vo väzobnej trestnej veci aj naďalej nepostupovali riadne a bez zbytočných prieťahov.

Žiadosť bola taktiež založená na skutočnosti, že od dobrovoľného príchodu obvineného na územie Slovenskej republiky dňa 28. 01. 2025 na základe vydaných zatýkacích rozkazov, obvinený nebol zo strany orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci vypočutý v procesnom postavení obvineného (t. j. ani po vyše dvoch kalendárnych mesiacoch jeho riadnej prítomnosti pre účely vykonávania úkonov trestného konania), pričom ani po dvoch mesiacoch z vyšetrovacieho spisu nevyplynulo, že by bol tento základný procesný úkon vôbec plánovaný – a to napriek tomu, že dňa 06. 02. 2025 mu bola väzba nahradená ESMO a práve výsluch obvineného bol nosným dôvodom vydania troch medzinárodných zatýkacích rozkazov a dôvodom snahy obmedziť osobnú slobodu obvineného.

Dňa 16. 04. 2025 bola zo strany probačnej a mediačnej úradníčky spracovaná priebežná správa, ktorou vyšetrovateľovi a prokurátorovi oznámila, že probačný dohľad podľa nej plní svoj účel, obvinený s ňou aktívne spolupracuje a dodržiava súdom určené zákazy a povinnosti. Podľa obsahu správy probácia postupne prispieva k vedeniu riadneho života zo strany obvineného. PaMÚ má svoj zákonom vymedzené kompetencie a príslušnú odbornosť, ktorá ho zaväzuje pri prijímaní rozhodnutí. Je bezprecedentné, že (mimo podozrenia z trestnej činnosti) zákonné kompetencie PaMÚ aktivisticky v danom prípade preberá vyšetrovateľ a prokurátor a ktorých závery o porušení povinností sú diametrálne odlišné od záverov kompetentného subjektu.

Tento zjavne aktivistický prístup vyšetrovateľa práve v trestnej veci obvineného viedol toho istého dňa 16. 04. 2025 ku zadržaniu obvineného vyšetrovateľom z dôvodu údajného porušenia obmedzení uložených NS SR (ktorý dôvod bol svojvoľnou a arbitrárnou dezinterpretáciou výroku a odôvodnenia uznesenia NS SR) a následne bol podaný návrh na vzatie obvineného do väzby.

Pokiaľ prokurátor v sťažnosti vo vzťahu ku zadržaniu obvineného tvrdí, že „...obvinený až po svojom zadržaní pri výsluchu zo dňa 16. 04. 2025 oznámil vyšetrovateľovi PZ adresu, kde sa bude nachádzať, resp. preberať písomnosti.“, čím nepriamo odôvodňuje skutočnosť, prečo obvinený nebol riadne vypočutý, je potrebné konštatovať, že ide o zjavne nesprávne a klamlivé tvrdenie prokurátora, nakoľko zo strany obhajoby bola adresa, na ktorej sa bude obvinený zdržiavať, oznámená sudcovi pre prípravné konanie ŠTS JUDr. Petrovi Pulmanovi dňa 28. 01. 2025 na neverejnom zasadnutí. Za týmto účelom bola ako prokurátorovi, tak sudcovi pre prípravné konanie predložená zmluva o krátkodobom nájme bytu uzatvorená medzi advokátskou kanceláriou Kallan Legal s. r. o. zastupujúcou obvineného a tam uvedeným prenajímateľom (viď posledný odsek na str. 70 a tretí odsek na str. 73 uznesenia ŠTS z dňa 29. 01. 2025). Na predmetnú existenciu predmetnej nájomnej zmluvy ďalej poukázal aj NS SR pri svojom prvom väzobnom rozhodnutí z dňa 06. 02. 2025. Napokon, skutočnosť, že orgány prípravného konania disponujú vedomosťou o adrese, na ktorej sa obvinený zdržiava, svedčí aj samotný druhý návrh na vzatie do väzby z dňa 17. 04. 2025, v rámci ktorého uvádzajú ako prechodnú adresu obvineného Marie Curie - Sklodowskej 1512/13, 851 04 Bratislava, t. j. tú istú adresu, ktorá bola od počiatku uvedená v nájomnej zmluve predloženej sudcovi pre prípravné konanie ŠTS a NS SR. V tomto smere je tiež absolútne zásadnou skutočnosťou to, že obvinenému bol dňa 06. 02. 2025 v zmysle prvého väzobného rozhodnutia nasadený tzv. ESMO, a teda od právoplatnosti prvého väzobného rozhodnutia bol jeho pohyb nepretržite a v reálnom čase monitorovaný. Je teda zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní po celý čas majú spoľahlivú vedomosť o tom, kde konkrétne sa obvinený v reálnom čase nachádza. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že obvinený má v trestnom konaní obhajcu, práve ktorá skutočnosť je významnou aj čo do otázok spojených s doručovaním písomností obvinenému od orgánov prípravného konania a súdu (a to aj s prihliadnutím na § 66 ods. 1 Trestného poriadku).

Prokurátor tiež zavádzajúco a svojvoľne odôvodňoval návrh na vzatie obvineného do väzby z dňa 17. 04. 2025, kedy sa na strane 7 svojho návrhu na vzatie do väzby obvineného evidentne účelovo usiluje zaviesť súd, keď pri odôvodňovaní splnenia zákonných podmienok podľa § 80 ods. 3 Trestného poriadku recykluje svoju argumentáciu z prvého rozhodovania o väzbe pred ŠTS v dňoch 28. a 29. 01. 2025 a pred NS SR dňa 06. 02. 2025, keď konkrétne poukazuje na viaceré internetové príspevky a konanie obvineného, ktoré sa týka obdobia spred 06. 02. 2025 (t. j. z času ešte pred právoplatnosťou prvého väzobného rozhodnutia NS SR), ktoré na účely tohto konania, ktorého predmetom je prokurátorov návrh na premenu náhrady väzby na jej výkon, nie sú aktuálne a boli posudzované (resp. procesne „skonzumované“) už prvým väzobným rozhodnutím NS SR. Pre tu aktuálne vedené konanie sú relevantné výlučne príspevky obvineného zverejnené v čase od vydania prvého väzobného rozhodnutia NS SR.

Pokiaľ prokurátor na strane 2 odôvodnenia sťažnosti uvádza, že „sudca pre prípravné konanie označil svoj záver o charaktere príspevkov na viacerých miestach dokonca len ako predbežný (str. 12, štvrtý a piaty odsek zápisnice o výsluchu zadržaného obvineného), čo nasvedčuje tomu, že nedošlo k náležitému posúdeniu, či obvinený porušil uložené obmedzenie“ , je potrebné opätovne poukázať na zavádzajúci charakter odôvodnenia sťažnosti prokurátora, ktorý celkom zjavne dezinterpretuje obsah napadnutého uznesenia ŠTS. Vychádzajúc z uznesenia samosudcu ŠTS, tento konštatoval „predbežnosť“ svojich záverov z dôvodu, že rozhodoval v štádiu prípravného konania o návrhu na väzbu obvineného, pri ktorom skúma okrem iného materiálnu podmienku väzby v podobe dôvodnosti trestného stíhania, a naopak, nerozhoduje v štádiu konania o veci samej (resp. o obžalobe prokurátora), v rámci ktorého by mal k dispozícií celé penzum predložených dôkazov, ktoré by mohol hodnotiť v procese riadneho dokazovania. Sudca pre prípravné konanie ŠTS teda zjavne nekonštatoval „predbežnosť“ svojich záverov z dôvodu, že by nedostatočným alebo nedbanlivým spôsobom pristúpil k skúmaniu a rozhodovaniu o návrhu prokurátora, ako to zavádzajúco prezentuje prokurátor, ale naopak, sudca pre prípravné konanie ŠTS konal riadne tak, ako mu to v danom štádiu konania prikazuje zákon. Uvedené napokon potvrdzuje aj skutočnosť, že v danej (prokurátorom dezinterpretovanej) časti napadnutého rozhodnutia sudca pre prípravné konanie ŠTS explicitne poukazuje na aktuálne štádium trestného konania a skutočnosť, že finálne hodnotenie dôkazov týkajúcich sa údajnej verbálnej trestnej činnosti obvineného bude eventuálne na príslušnom súde v rámci riadneho procesu dokazovania v súdnom konaní po eventuálnom podaní obžaloby.

Pokiaľ prokurátor odôvodňuje nedôvodné prieťahy v konaní spôsobované orgánmi činnými v trestnom konaní (v podobe nerealizácie výsluchu obvineného, ktorému bola nahradením väzby obmedzená osobná sloboda, a práve ktorý výsluch bol pôvodne dôvodom vydania troch zatýkacích rozkazov) najmä údajnou „taktikou a hospodárnosťou konania“, je dôležité pripomenúť, že obvinenému sa kladie za vinu údajná verbálna trestná činnosť v drvivej väčšine právne kvalifikovaná ako prečiny, aj z ktorého dôvodu vyznieva takéto zdôvodnenie prieťahov v konaní zo strany prokurátora absurdne až komicky. Obvinený nie je podozrivý zo žiadnej rozsiahlej násilnej alebo sofistikovanej ekonomickej trestnej činnosti, práve v ktorých prípadoch by mohol byť obdobný argument „taktiky“ orgánov prípravného konania za určitých okolností akceptovateľným, ale naopak je obvinený „len“ z jednoduchej a z hľadiska spoločenskej závažnosti materiálne bagateľnej údajnej trestnej činnosti verbálneho charakteru.

Vo vzťahu k snahe prokurátora legitimizovať vyše 2 mesiace dlhú nečinnosť OČTK je nutné uviesť, že neobstojí argument, že potreboval procesne zabezpečiť mediálne výstupy obvineného, ktoré môžu odôvodňovať vzatie obvineného do väzby, pretože táto okolnosť nie je predmetom konania. Predmetom konania sú skutky, ktoré sú obvinenému kladené za vinu, a v tomto smere bol vyšetrovateľ povinný viesť dokazovanie. OČTK však svojvoľne zameriavali svoju procesnú aktivitu na skutky, ktoré sa stali po založení ESMO obvinenému dňa 06.02.2025, čím aktivisticky na seba prebrali úlohu probačnej a mediačnej úradníčky, ktorá má v kompetencií posudzovať podmienky a výkon nahradenia väzby. Samotný sudca v závere svojho uznesenia, ktorým nevzal obvineného do väzby kritizuje OČTK za „liknavý“ prístup, ktorým sa nezameriavajú na dokazovanie skutkov, ale skôr na nesúvisiacu aktivitu obvineného na sociálnych sieťach.

Pokiaľ prokurátor uvádza, že vyšetrovateľ nemohol konať, pretože vyčkával na doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu, je nutné uviesť, že konanie o väzbe žiadnym spôsobom nepodmieňuje alebo nevylučuje povinnosť OČTK konať tak, aby bol zistený skutkový stav vyžadovaný ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a riadne s rešpektom k zásade hospodárnosti a právu na primeranú dĺžku konania vykonávať procesné úkony smerujúce k objasneniu veci. Aj sudca v prvom uznesení o prepustení zo zatknutia poukazoval na nedostatočnú aktivitu OČTK po príchode obvineného na Slovensko.

Odopretie výpovede v deň zadržania (16.04.2025) nemožno za žiadnych okolností považovať za „obštrukciu“ na strane obvineného, nakoľko obvinený bol od svojho prepustenia na slobodu plne k dispozícii OČTK viac ako 2 mesiace a rovnako, ako sa dostavoval k PaMÚ, dostavil by sa aj k vyšetrovateľovi za účelom výsluchu v procesnom postavení obvineného. Obvinený má právo na obhajobu, z čoho rezultuje právo na prípravu svojej obhajoby pred tak zásadným úkonom, akým je výsluch v procesnom postavení obvineného. Prokurátor de facto od obvineného žiada, aby sa vzdal svojho práva na obhajobu, kedy mal vypovedať počas dňa, kedy došlo k jeho neočakávanému nezákonnému zadržaniu, bez akejkoľvek predošlej porady a prípravy obhajoby. Vyšetrovateľ mal minimálne 2 mesiace na to, aby mohol obvineného predvolať na výsluch, na ktorý by sa s obhajcom obvinený dostavil. Túto skutočnosť prokurátor nepovažuje za „prieťah“, avšak legitímne odmietnutie výpovede obvineným bez možnosti prípravy s obhajcom za situácie, kedy bol zadržaný považuje prokurátor za „obštrukciu“.

Pokiaľ prokurátor v súvislosti s prieťahmi v konaní v odôvodnení sťažnosti zavádzajúco argumentuje uznesením NS SR z 12. 09. 2017 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tost 28/2017 (R 44/2018), ktorým podporuje svoj mylný záver, podľa ktorého trestná vec obvineného nie je „väzobná“ a preto sa na obvineného nevzťahuje § 2 ods. 6 Trestného poriadku v rozsahu zákonnej požiadavky konať vo väzobných veciach prednostne a urýchlene, je dôležité uviesť, že prokurátor používa predmetné rozhodnutie v úplne inom skutkovom a právnom (kontextuálnom) význame, než na ktorý sa v skutočnosti jeho závery vzťahujú.

V tomto smere poukazujem na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, podľa ktorého „Podstatu sťažnostných námietok obžalovaného P. L. tvorí skutočnosť, že po uplynutí maximálnej lehoty trvania väzby v zmysle Trestného poriadku (ktorá by uplynula 25. septembra 2017 u obžalovaného L.) nie je možné realizovať inštitúty náhrady väzby, a teda primerané obmedzenia a povinnosti, ktoré sú viazané na nahradenie väzby, môžu pretrvávať iba v rámci lehoty trvania väzby. Tu najvyšší súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie II. ÚS 184/2010), z ktorej vyplýva, že predpokladom trvania primeraných obmedzení alebo povinností je existencia trvania niektorého z dôvodov väzby, čomu nasvedčuje aj znenie § 80 ods. 1 Tr. por. „ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 ... môže súd .. . ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu ...“. Avšak záver, že primerané obmedzenia a povinnosti môžu pretrvávať iba v rámci zákonnej lehoty trvania väzby, z ustanovení Trestného poriadku nevyplýva. V Trestnom poriadku resp. v žiadnom z jeho ustanovení týkajúcich sa tejto problematiky zákonodarca trvanie nahradenia väzby, a teda ani primeraných povinností alebo obmedzení, neohraničil spôsobom, na ktorý poukazuje obžalovaný v sťažnosti, ako aj prokurátor a nie je možné ohraničiť ho ani použitím ustanovení upravujúcich trvanie väzby. Momentom, ktorého dôsledkom musí byť ukončenie uložených povinností a obmedzení, je skončenie nahradenia väzby - v danom prípade dohľadom probačného a mediačného úradníka - v dôsledku zániku väzobného dôvodu. Použitie ustanovení o trvaní väzby vo vzťahu k dĺžke trvania nahradenia väzby, a tým aj primeraných povinností a obmedzení, neumožňuje ani tá skutočnosť, že pri nahradení väzby dochádza k ponechaniu obvineného na slobode alebo jeho prepusteniu z väzby na slobodu, pritom „väzobné lehoty“ plynú iba pri ich reálnom výkone. Tomu nasvedčuje aj možnosť vzatia obvineného do väzby v prípade, že v priebehu nahradenia väzby dôjde k okolnostiam uvedeným v § 80 ods. 3 Tr. por., pričom lehota, počas ktorej bola väzba nahradená, sa nezapočítava do ďalšieho trvania lehoty väzby.“

Vychádzajúc z citovaného obsahu prokurátorom uvádzaného rozhodnutia je potrebné konštatovať, že z jeho obsahu nemožno vyvodiť závery prijaté prokurátorom, podľa ktorých by sa § 2 ods. 6 Trestného poriadku v rozsahu požiadavky na orgány prípravného konania konať vo väzobných veciach urýchlene a prednostne, nemal vzťahovať na trestné konanie, v rámci ktorého bola väzba obvineného nahradená uložením primeraných povinností a obmedzení. NS SR v citovanom rozhodnutí totiž posudzoval výlučne otázku, či sa plynutie väzobných lehôt (§ 76 Trestného poriadku) vzťahuje okrem výkonu väzby obvineným aj na časový úsek, v rámci ktorého má obvinený výkon väzby nahradený alternatívnymi inštitútmi podľa Trestného poriadku, pričom prijal záver, že tieto plynú iba pri reálnom výkone väzby a lehota, počas ktorej bola väzba nahradená, sa nezapočítava do ďalšieho trvania lehoty väzby. Možno teda uzavrieť, že prokurátorom podaný výklad dotknutej judikatúry a jej aplikácia v okolnostiach trestnej veci obvineného nie je vecne správnym a priliehavým.

Správnosť práve opačného záveru, a síce že trestná vec obvineného je väzobnou, vyplýva najmä z evidentnej skutočnosti, že u obvineného sa v priebehu takmer troch mesiacov koná už druhý krát o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby, pričom už v rámci konania o prvom takomto návrhu boli NS SR právoplatne konštatované dôvody väzby, pričom jej priamy výkon bol nahradený uložením primeraných povinností a obmedzení, ktoré však stále zásadným spôsobom obmedzujú základné právo na osobnú slobodu obvineného a základné právo na slobodu prejavu obvineného – a to napriek skutočnosti, že sa naňho v plnom rozsahu vzťahuje prezumpcia neviny. Obvinený má teda v trestnom konaní štátom obmedzené základné práva, a to napriek tomu, že nebol právoplatne uznaný vinným. Práve uvedená okolnosť je rozhodujúca a predstavujúca primárny účel základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 6 Trestného poriadku. Požiadavka konania súdov a orgánov činných v trestnom konaní vo väzobných veciach urýchlene a prednostne reflektuje práve na skutočnosť, že v dôsledku výkonu väzby, resp. jej nahradením alternatívnymi opatreniami (ktoré sú síce z hľadiska intenzity zásahu do práv v porovnaní s väzbou „jemnejšie“, avšak stále v zásadnej miere obmedzujúce základné práva jednotlivca) prichádza k obmedzeniu základných práv nevinnej osoby zo strany štátu, a preto je žiadúce, orgány verejnej moci konali v takých prípadoch primárne a rýchlejšie ako v tých, v rámci ktorých k predbežnému obmedzeniu základných práv nevinných osôb na účely trestného konania nedochádza. Z uvedeného vyplýva, že argumentácia prokurátora je v tomto smere celkom zjavne nesprávnou. Nedôvodné prieťahy v konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní sú teda z hľadiska závažnosti zvýraznené skutočnosťou, že v prípade obvineného ide o väzobnú trestnú vec.

Napokon, skutočnosť, že ide o väzobnú trestnú vec konštatoval NS SR vo svojom väzobnom rozhodnutí podrobil postup orgánov činných v trestnom konaní kritike, keď konštatoval, že „záverom najvyšší súd dáva do pozornosti orgánom činným v trestnom konaní, že v predmetnej veci nejde o rozsahovo ani skutkovo o náročnú vec, teda jej vyšetrovanie by nemalo zabrať viac ako pár mesiacov tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv obvineného, a to aj s poukazom na to, že hoci obvinený bol ponechaný na slobode, vo vzťahu k jeho osobe bol konštatovaný dôvod útekovej a preventívnej väzby, ktorý bol nahradený inštitútmi podľa § 80 Trestného poriadku.“ Z uvedeného výroku NS SR priamo rezultuje, že ustanovenie § 2 ods. 6 Trestného poôriadku sa vzťahuje aj na trestné veci, kedy bolo obmedzenie osobnej slobody nahradené menej invazívnym inštitútom, v tomto konkrétnom prípade dohľadom PaMÚ a ESMO. Prokurátor tak vykladá náhradu väzby u obvineného v priamom rozpore s konštatovaním NS SR.

Pre úplnosť treba uviesť, že zákonodarca v ostatnej novele Trestného poriadku zaviedol povinnosť OČTK konať urýchlene aj vo veciach, kde bol zaistený majetok, ktorej cieľom bolo predchádzať porušeniu základných práv a slobôd obvinených. Pokiaľ zákonodarca považoval zásah do práva vlastniť majetok natoľko závažný, aby mali OČTK povinnosť konať v týchto veciach urýchlene, o to viac (a minori ad maius) musia OČTK konať urýchlene podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku vo veciach, kde bola náhradnými inštitútmi väzby obmedzená osobná sloboda a sloboda pohybu obvineného (ktoré patria medzi najvýznamnejšie ústavne garantované práva).

Dňa 19. 04. 2025 rozhodol sudca pre prípravné konanie ŠTS o nedôvodnosti návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby. Aj tu sudca poukázal „na liknavý procesný postup OČTK pri objasňovaní tejto trestnej veci... s vyslovením konštatovania „...vyšetrovanie nie je zamerané na objasnenie skutkov, ktoré sa kladú obvinenému za vinu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku), ale skôr na pasívne vyčkávanie na ďalšie konanie obvineného (čiastkové útoky).

(poznámka nad rámec vyššie uvedeného: Napriek tomu, že sudca pre prípravné konanie konštatoval zákonnosť postupu OČTK, uvedenú „zákonnosť“ možno odobriť iba v rovine zachovania formálnych podmienok pre podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby (t. z. formálne dodržanie postupu pri zadržaní, dodržanie väzobných procesných lehôt), pretože v danej veci úplne absentovali základné zákonné materiálne podmienky pre zadržanie ako aj materiálne podmienky pre záver o porušení povinností probačného dohľadu.

Z vyššie uvedenej časovej osy (do ktorej zapadá aj koordinácia politických a mediálnych výstupov zameraných proti obvinenému) jednoznačne vyplýva, že OČTK

1. úmyselne vytvárajú nedôvodné prieťahy vo väzobnej trestnej veci a namiesto riadneho objasňovania údajnej trestnej činnosti účelovo naťahujú trestné konanie s cieľom „vyčkať“ na existenciu dôvodu, pre ktorý by mohol byť obvinený vzatý do väzby (čo priamo konštatoval aj sudca ŠTS v druhom väzobnom rozhodnutí) a čo je od počiatku primárny cieľ OČTK plniacich politický a mediálny dopyt. Tento tzv. fishing odporuje princípom právneho štátu.

2. OČTK konali v zjavnom rozpore s výrokom prvého väzobného rozhodnutia NS SR, keď vyvodzovali údajné porušenie NS SR uloženého zákazu zverejňovať na sociálnych sieťach príspevky s nenávistným charakterom z takých výrokov obvineného, ktorými tento NS SR uložený zákaz celkom zjavne nemohol byť porušený. V podrobnostiach viď časť vyjadrenia pod bodom III.

3. Postup prokurátora a vyšetrovateľa, ktorý sa obvineného na podklade takýchto bežných a ničím výnimočných výrokov usilovali obmedziť na osobnej slobode väzbou bol preto z materiálneho hľadiska absolútne nezákonný, v rozpore so zásadou zdžanlivosti a primeranosti a v rozpore s § 80 ods. 3 Trestného poriadku, keď bez akéhokoľvek aktualizačného momentu a bez odôvodnenej nevyhnutnosti svojvoľne pristúpili k najinvazívnejšiemu procesnému postupu - zadržaniu a obmedzeniu osobnej slobody obvineného (posledný status obvineného, ktorý mal podľa prokurátora a vyšetrovateľa PZ údajne zakladať porušenie uložených povinností a obmedzení, bol zverejnený dňa 11. 04. 2025, pričom k zadržaniu obvineného došlo až dňa 16. 04. 2025). Keďže ani podľa OČTK neprichádzalo statusmi obvineného (uvedenými v prokurátorovom väzobnom návrhu) k páchaniu ďalšej trestnej činnosti (čo potvrdil aj samosudca ŠTS v druhom väzobnom rozhodnutí), namiesto zvoleného nezákonného postupu podľa predchádzajúcej vety mali OČTK zákonne postupovať tak, že mali (v kontexte skutkových okolností) menej invazívnym postupom podať sudcovi pre prípravné konanie podnet podľa § 80 ods. 3 Trestného poriadku, na podklade ktorého by tento obvineného riadne predvolal a vypočul za účelom zhodnotenia dôvodnosti návrhu prokurátora. Vzhľadom na skutočnosť, že (i) obvinený preukázateľne nepokračoval v ďalšom páchaní trestnej činnosti, ani (ii) nebol pri jej páchaní pristihnutý, a dokonca (iii) nebol ani bezprostredne zadržaný z dôvodu údajného porušovania uložených povinností a obmedzení, neexistoval akýkoľvek zákonný materiálny dôvod na obmedzenie jeho osobnej slobody.

Je zrejmé, že vo vzťahu k až sadistickej záľube niektorých predstaviteľov špecializovaných trestných zložiek (ktorí sú stále aktívni) datovanej predovšetkým od roku 2020 v invazívnych procesných postupoch a zneužívaní väzby na nelegitímne ciele, nedošlo ku žiadnej civilizovanej zmene. Naopak, terčom pokusov o väzobné trestné stíhanie sa čoraz viac stávajú osoby prezentujúce názory kritické voči tým, ktoré zastáva tzv. hlavný prúd. Obmedzovanie osobnej slobody za verbálny prejav je vlastný totalitným spoločenským konceptom.

Možno teda uzatvoriť, že zo strany OČTK sa pri pokuse obmedziť osobnú slobodu obvineného jednalo o absolútne nezákonný procesný postup, ktorý nesledoval žiadny legitímny cieľ. Zjavná snaha o obmedzenie osobnej slobody obvineného z dôvodu, že je osobou verejne známou a činnou vo verejnom priestore s viac ako šesťdesiattisíc stálymi sledovateľmi na sociálnych sieťach, a ktorá v rámci verejného diskurzu pravidelne otvára viaceré nepopulárne a tabuizované témy, pričom častokrát verejne prezentuje svoje (pre určitú časť spoločnosti) nepohodlné a nežiadúce názory, nemá oporu v zákone. Jedným z ďalších zákonom nepokrytých cieľov nezákonného konania vyšetrovateľa bolo tiež zakrytie jeho prieťahov v konaní (nevypočutie obvineného ani po dvoch mesiacoch jeho monitorovanej prítomnosti na území Slovenskej republiky), pretože by to viedlo k zrušeniu uložených obmedzení a povinností ŠTS. Cieľom konania prokurátora, ktoré nemá oporu v zákone, bolo v tomto prípade aj zakrytie porušenia jeho povinností v rámci dozoru v prípravnom konaní, keď dozor v danej veci nevykonával riadne v súlade s § 230 ods. 1 Trestného poriadku. V neposlednom rade, ďalším z cieľov obmedzenia osobnej slobody obvineného, ktorý nemá oporu v zákone, bolo prekrytie obvineným podanej žiadosti o zrušenie dohľadu probačného úradníka a žiadosť o zrušenie uložených povinností a obmedzení zo dňa 04. 04. 2025, ktorá bola prokurátorovi odoslaná zo ŠTS na vyjadrenie dňa 07. 04. 2025, a ktorá bola argumentačne založená práve na nedôvodných a zbytočných prieťahoch orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ani dva mesiace po prvom rozhodnutí NS SR (ktorý ich na tento fakt výslovne upozornil), vo veci nekonali.