Vážne potrebujeme veterné elektrárne

Kritický pohľad na približovanie veterných elektrární k obydliam na Slovensku a vo svete 

 Veterné elektrárne (VE) sa na Slovensku stávajú čoraz kontroverznejšou témou, najmä kvôli ich približovaniu k obydliam bez ohľadu na vôľu obyvateľov. Hoci ich výstavba podporuje obnoviteľné zdroje energie a klimatické ciele, tento proces vyvoláva otázky o transparentnosti, zdravotných rizikách, environmentálnych dopadoch a rešpekte voči komunitám. 

Navyše sa ukazuje, že VE môžu ovplyvňovať zrážkovosť v danej lokalite a prispievať k nestabilite energetickej siete, ako bolo vidno pri nedávnom výpadku prúdu v Španielsku spôsobenom veternými a solárnymi elektrárňami. Paralelne s tým prebiehajú súdne procesy vo Francúzsku aj v iných štátoch, kde sa spochybňuje bezpečnosť a dopady týchto projektov, čo naznačuje globálny odpor. 

  História a zmeny v reguláciách na Slovensku 

 Na Slovensku pôvodne Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) v roku 2023 stanovil minimálnu vzdialenosť VE od obydlí na 3 kilometre, aby chránil obyvateľov pred hlukom, vibráciami a ďalšími rizikami. V júli 2024 však táto hranica klesla na 1 kilometer pod tlakom investorov a Ministerstva hospodárstva SR, ktoré presadzuje rozvoj obnoviteľnej energie. Takéto rýchle uvoľnenie pravidiel vyvoláva podozrenie, že ekonomické záujmy a politické ciele prevažujú nad bezpečnostnými a sociálnymi aspektmi. Verejnosť nemá dostatok priestoru na vyjadrenie svojich obáv, čo vedie k pocitu ignorovania a nedôvere. 

  Zdravotné, environmentálne a energetické riziká Približovanie VE k obydliam prináša viacero rizík. Hluk od turbín, vrátane aerodynamického svišťania a infrazvuku, môže presahovať hygienické limity (45 decibelov v noci), čo vedie k poruchám spánku, chronickému stresu, zvýšenému krvnému tlaku, závratom a v zriedkavých prípadoch aj neurologickým problémom. Infrazvuk, ktorý ľudské ucho sotva zachytí, môže spôsobovať nešpecifické príznaky ako únavu či podráždenosť, ako ukazujú štúdie z Dánska a Austrálie. Dynamické vrhanie tieňa (tzv. flicker efekt) spôsobuje vizuálne nepohodlie a záchvaty u ľudí náchylných na epilepsiu. Odhadzovanie námrazy z lopatiek v zimných podmienkach ohrozuje bezpečnosť v okolitých oblastiach, najmä v horských regiónoch. 

Okrem toho VE môžu ovplyvňovať zrážkovosť v danej lokalite – štúdie z Veľkej Británie naznačujú, že veľké veterné farmy menia lokálne vzdušné prúdenie, čo vedie k zníženiu zrážok o malé, no štatisticky významné hodnoty. Ďalším problémom je zabíjanie vtáctva a netopierov, kde každoročne zahynú tisíce jedincov v dôsledku kolízií s lopatkami, čo má dopad na biodiverzitu. Napríklad v USA sa odhaduje strata 500 000 vtákov ročne. Energetická nestabilita je ďalším vážnym rizikom. Nedávny výpadok prúdu v Španielsku, ktorý postihol milióny domácností 2. mája 2025, bol priamo spôsobený preťažením siete veternými a solárnymi elektrárňami. Keď vietor a slnečné žiarenie klesli nečakane, sieť nebola schopná rýchlo kompenzovať výpadok, čo viedlo k havárii. Tento incident poukazuje na zraniteľnosť závislosti od premenlivých zdrojov bez dostatočných záložných systémov. 

  Ignorovanie verejnej mienky 

 Proces povoľovania VE, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), je kritizovaný za nedostatočnú účasť obyvateľov. Aj keď EIA zahŕňa analýzy hluku, ornitologických dopadov a teraz aj potenciálneho vplyvu na zrážkovosť, rozhodnutia sa zdajú byť predurčené, akonáhle investori a štátne orgány dospejú k zhode. Obce, ktoré môžu ovplyvňovať územné plány, sú často ovplyvnené finančnými stimulmi (1 % z tržieb za elektrinu), čo vedie k tomu, že ich záujem prevažuje nad vôľou obyvateľov. Prieskumy ukazujú, že hoci 61 % Slovákov by VE v blízkosti bydliska akceptovalo, nesúhlasiaci sú ignorovaní, ak ich obavy nie sú podporené oficiálnymi štúdiami. 

  Súdne procesy vo Francúzsku a inde 

 Vo Francúzsku sa stupňuje odpor proti VE, čo vedie k súdnym sporom. V apríli 2025 súd v Montpellieri nariadil zastavenie prevádzky farmy v Causse d’Aumelas kvôli smrti viac ako 160 chránených vtákov, vrátane orlov skalných, a uložil firme EDF Renewables pokutu. V decembri 2023 bol nariadený demontáž farmy v Bernargues pre nedostatočné stavebné povolenie a úmrtiach vtáctva. V Nemecku a USA prebiehajú súdy ohľadom hlukového znečistenia a narušenia životného prostredia, napríklad v Texase, kde sa sporia o vplyv na zdravie obyvateľov a ekosystémy. Tieto procesy ukazujú globálny odpor a zdôrazňujú nedostatky v reguláciách. 

 Ekonomické tlaky a nedostatočná regulácia Zníženie vzdialenosti na 1 kilometer nasleduje trend v krajinách ako Poľsko či Nemecko, kde sa obmedzenia zmiernili pre investície. Na Slovensku však chýba komplexná metodika, ktorá by zaručila nezávislé posúdenie zdravotných, klimatických a energetických dopadov, vrátane zmien zrážkovosti a stability siete. Hlukové a vibračné analýzy často vychádzajú z predpokladov, ktoré nezohľadňujú lokálne podmienky, čo naznačuje, že regulácia slúži skôr investorom než obyvateľom. 

  Kultúrne a estetické hľadisko 

 VE menia ráz krajiny, čo vyvoláva odpor u ľudí cítiaacich stratu identity. Vizualizácie v povoľovacích procesoch sú nejasné, čo zhoršuje komunikáciu s verejnosťou. Napriek tomu sa projekty presadzujú bez ich súhlasu, čo vedie k pocitu bezmocnosti. 

  Záver: Potreba dialógu a rešpektu Približovanie VE k obydliam bez ohľadu na vôľu ľudí, vrátane ich vplyvu na zrážkovosť a nestabilitu siete (ako ukázal výpadok v Španielsku), odráža trend, kde ekonomické a ekologické ciele prevyšujú ľudské práva a zdravie. Súdne procesy vo Francúzsku a inde signalizujú potrebu prísnejších regulácií. Slovensko by malo zaviesť transparentnejší proces s účasťou verejnosti a nezávislými štúdiami, aby sa našla rovnováha medzi pokrokom a rešpektom voči komunitám.